Orpheus je hlavným mozgom tejto neznámej, tajomnej a pomerne novej formácie z Texasu, o ktorej koluje internetom len veľmi málo informácií a booklet CD nie je oveľa obsiahlejší. Vyzerá to, že väčšinu prác na tomto materiáli má pod palcom sám, len pár ľudí mu vypomohlo s vokálmi. Zatiaľ vydal len 2 EPs, pričom to prvé pochádza z roku 2016. Hudobne je aktívny aj v iných kapelách, projektoch ako Ninth Kingdom, The L.A.R.V.A.E. Group a ex-Plutonian Shore, všetko väčšinou Black, prípadne Black Death žánre rovnako ako v SARTORAAUS. Sami svoj štýl opísali ako inovatívna Wagnerovská opera surového Black Metalu. Jedinečná a temná, písaná v Shakespearovskom formáte. Toto druhé EP vyšlo digitálne na bandcamp rovnako ako v limitovanom množstve na CD, ktoré si vydali na vlastné náklady. Opísali ho tiež ako operu starovekých mýtov prerozprávaných bez akejkoľvek chronologickej súdržnosti na tisíce rokov. Točili v rodnom San Antoniu, v štúdiu Wood Rot Records. EP je rozdelené na 10 kapitol, pričom posledná sa volá Chapter CLXV - Throne of Nippur a ako vieme, Nippur bolo jedno z najstarších mezopotámskych miest a zároveň významné náboženské stredisko. Orpheus medzi skladbami odrieka temné verše, čo vytvára koncepčný dojem. Z toho vyplýva, že má naštudovaných veľa starých mytologických materiálov a spisov, je za tým cítiť myšlienku. Ak si porovnám obe EPs, môžem povedať, že na novom sa hudobne posunul pred po všetkých stránkach. Hlavne pridal veľa temných klávesov, ktoré vytvárajú atmosféru nie nepodobnú starému Emperor, alebo King Diamond. Rytmicky hudba pôsobí dosť komplexným dojmom, márne by ste čakali na stredné chytľavé tempá. Tu sa stále deje niečo nové, len škoda, že bicie majú veľmi umelý a syntetický zvuk. Aj napriek komplexným tempám sú akoby oddelené od zvyšku hudby, čo môže kaziť dojem. Všetko je až príliš dobre počuť, tým sa stáva hudba priehľadnou a bez väčšej hĺbky aj napriek tomu, že feelingovo tam je. V tých najrýchlejších tempách znejú bicie ešte ako tak obstojne, ale čím viac spomalia, tým viac vystúpi do popredia neprirodzené znenie. Ako ale Orpheus napísal, na debutový album by chcel použiť už reálne akustické bicie čo by mohlo úplne zmeniť celkový dojem. Našťastie klávesy nie sú príliš v popredí aby bolo lepšie počuť gitary. Harmónie sa kľukatia občas neprirodzenými smermi čo vnímam skôr z pozitívneho hľadiska. Takto nie sú melódie príliš lepkavé a sčasti majú niekedy aj disharmonické tendencie. Zaujímavé, že tu nemáme žiadne sóla, skôr len melodické vyhrávky, ale pri takejto pestrej hudbe ani nechýbajú. Oceňujem, že Orpheus sa snaží vyhýbať prvoplánovanej chytľavosti a núti poslucháča aby sa musel ťažšie predierať k podstate ich hudby. Naopak, čistá produkcia mu tento boj uľahčuje, čo vnímam ako najväčšiu slabinu, ktorá sa dá ale ľahko odstrániť. Napísať ešte silnejší materiál je už trochu náročnejšia úloha, no základy stoja na pevnej pôde. Orpheus je človek, ktorý sa nebojí skúšať nové veci, teraz už len môžme čakať s čím príde nabudúce. Možno ďalšie EP Book Three, alebo najlepšie priamo debut.
SARTORAAUS "Eclipsing Sartoraaus: Book Two", self released EP ´18, USA


10/33:44/ 7                                                    Storm


https://sartoraaus.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]