CSEJTHE „L´Horreur de Čachtice“, HSP Productions, CD´19, CAN

CSEJTHE je menej známa kapela z Kanady, pritom ich nový album „L´Horreur de Čachtice“ je už ich tretím plnohodnotným albumom. Mnohí iste vedia, že názov CSEJTHE je pôvodný starý názov pre obec Čachtice, ktorý neslávne preslávila krvavá Grófka Báthoriová. Jej kult je pre Metalovú komunitu tak vážny a dôležitý, že nie len že sa podľa nej pomenovala jedna z najdôležitejších Black Metalových kapiel v histórii, ale pre jej osobnosť a krutosť si vzali svoj pravzor aj mnohé iné a hlavne Black Metalové kapely. S touto kapelou sa nestretávam prvý krát, registroval som ich snáď už od začiatku kariéry a oni tam v Kanade pomaly a potichu spriadali svoje zlé nite. Na kapelu som tak trochu časom pozabudol a až s novým albumom sa mi pripomenuli aby neunikli mojej pozornosti. CSEJTHE hrajú tradičný, stredne tempový Black Metal s melodickým harmóniami, no ich melodika nie je úplne nosným prvkom tvorby. Našťastie sa nevydali po trápnej ceste niektorých BM kapiel, ktoré to s melodikou preháňajú, navyše svoj zvuk sprístupňujú čo najširšiemu publiku, pridávajú ľubozvučné klávesové plochy a niekedy aj ženské vokály, čo už so skutočnou podstatou žánru len pramálo súvisí. CSEJTHE podávajú svoj štýl s drastickou surovosťou a nesnažia sa hrať ako vyumelkovaná barbina na plese. Absolútne kašlú na profesionalitu hrania, samozrejme všetky tóny sedia dobre, ale je počuť a rozhodne cítiť akoby „L´Horreur de Čachtice“ nahrali priamo live v štúdiu. V tomto smere mi kapela tak trochu pripomína Poliakov Cultes Des Ghoules, ktorí sa s tým tiež veľmi nepárajú a hrajú s oddanou surovosťou. Absolútne zbožňujem zvuk rytmičáku, ktorý vás bude sprevádzať celým albumom. Nihil blanu na tomto bubni poriadne vyšponoval, čím dosiahol krásny zvonivý zvuk s menším dozvukom v každom údere. Taktiež ostatné bubny sú čisto prirodzené a pri počúvaní máte dojem reálnych bicích, nie nejakej umelej post práce v štúdiu. To isté môžem povedať aj o gitarovom dvoj záprahu Strigata a Mytha. Gitary znejú prirodzene, nemáte ten pocit zo štúdia, kedy šesťstrunovky znejú už príliš nazvučene a strácajú démonickú podstatu. Už prvé dve skladby sú zaujímavo atmosféricky spracované pomocou podmanivej melodiky, ktorú vkladajú do svojho umenia. Treba podotknúť, že CSEJTHE nehrajú žiadnu komplikovanú hudbu, práve naopak. Ich cesta je jednoduchá a prostá, nepárajú sa nejakými zložitými harmóniami, krížením gitarových liniek cez seba. Vyslovene idú po atmosfére a surovosti. Z melodiky často dýcha onen zastaraný puch starých čias, kedy na stene plápolali fakle a kamenný chlad bol cítiť v každej izbe, chodbe či pivnici. So zaujímavým gitarovým motívom som sa stretol napr. v skladbe Perseides, kde mi niektoré harmónie vytvárajú určitú podobnosť s českými XIII. Století. Je to nie len ten úvodný motív, ale aj hlbšie v skladbe ho trochu rozvíjajú, pripomína mi hlavne rannejšie, alebo stredné obdobie tejto jihlavskej legendy. Neviem či niekedy CSEJTHE počuli o tejto kapele, no možno sa len akým časovým tunelom dostali do podobných nálad vykresľujúcich starodávnu a strašidelnú atmosféru týchto temných čias. Skladby sú dobre rozpoznateľné, zapamätateľné a napr. oproti tlakovým BM hordám, kedy tracky ťažko od seba často rozlíšiť, znejú jednotlivé stopy Kanaďanov dosť osobitne. Už rozdiel je medzi prvými dvoma skladbami, v spomínanej Perseides ide zas o úplne iný štýl harmónií a napr. v Nébuelese Tentatrice vás prekvapí kreatívna basová linka, ktorá svojimi melodickými pokusmi doslova nadbieha zaujímavým gitarovým figúram. Trochu zbytočnou je bezmenná skladba presahujúca našťastie len minútovú časomieru, v pozadí počuť šum a zvláštnu nejasnú líniu nejakej zapudenej harmónie, ale skôr ide o predel, alebo menší experiment. Le Spectre Du Soleil je jednou z najrýchlejších skladieb, kde sa Nihil pustil aj do slušných klepačiek, no skladba ponúka viac než len rýchle riešenie, sú tu aj poriadne strašidelné sekvencie, basovka znova nezaháľa a vokál je kryptický. Album má mohutnú atmosféru a svojim celkovým charakterom by sa dobre hodil do slúchadiel napr. pri jesennej návšteve čachtického hradu. Len nezabudnite ísť aspoň časť cesty vlakom pre hlbšie rozjímanie a nasávanie okolitej a rázovitej krajiny, ktorá je taktiež nesmierne spätá s celou tou krvavou a temnou atmosférou.