SEPTICFLESH "Titan", Season of Mist CD ´14, GRC

Titani sú najstarší bohovia gréckej mytológie, dokonca starší než božstvá Olympie. Prezentujú prírodné sily, takže žiadny lepší názov si Gréci nemohli vybrať pre svoj deviaty disk. Malo by sa vraj jednať o Death Metalový soundtrack pre vaše najtemnejšie sny s množstvom strašidelných gotických melódií a epických orchestrálnych elementov. Ako vždy, znova nahrávali s pražským FILMharmonickým orchestrom a dirigentom Adamom Klemensom. Pozor, nepliesť s filharmonickým orchestrom. Po novom sa pripojil aj detský zbor mesta Prahy. V zostave žiadne zmeny, takisto label zostal rovnaký. Dokonca ani nahrávacie štúdio sa nezmenilo, zostali verní Devasoundz v Aténach. Zaujímavé, že v rovnakom štúdiu nahrávali svoju novinku "Enki" aj Melechcesh. Mix a mastering tento krát prebehol v Los Angeles pod vedením Logana Madera (Gojira, Fear Factory, Cavalera Conspiracy).
Toto všetko sa odrazilo aj na "Titanovi", čiže žiadny výraznejší posun oproti predchodcovi, možno len mierny úbytok gitár a pridanie orchestrálnych prvkov či samplov. Takýto vývoj sa ale dal očakávať, keďže gitarista Christos vyštudoval klasickú kompozíciu a posledné nahrávky tiež čo to napovedali. Čierne predtuchy sa naplnili. Takže pre tých, ktorým nevoňala symfonika už na predošlom albume, mali by sa tomuto radšej vyhnúť. Zdá sa akoby sláčiky pomaly už prevzali nadvládu nad Metalom, objavia sa za každým rohom alebo riffom. Pozitívom by mohlo byť jedine to, že niekedy sú dosť chaotické, najmä na prvé počutie, tých povrchnejších to môže dokonca aj odradiť, ale po viacerých opakovaniach zistíte, že tam všetko sedí ako má. Keď si však odmyslím všetky tie ozdoby, zostane len zoschnutý kmeň, takže bez nich by to bol čistý prepadák. Maximálne jednoduché a minimalistické gitary, tvoriace podklad pre symfóniu, tu nie sú ničím výnimočným. Zdá sa, že Septicflesh sa vydali trochu komerčnejšou cestou a obávam sa že to bude už len horšie. Teraz si môžu podať ruky možno s Therion, alebo Cradle of Filth, takže fans týchto hviezd by mali oceniť aj tento materiál. Samozrejme že na úkor symfoniky, ktorá dostáva stále väčší priestor, musia uberať množstvo a prepracovanosť riffov, ale nie každému takýto vývoj vyhovuje. Zaradenie detského speváckeho zboru bol myslím veľmi dobrý ťah, tieto časti naozaj pôsobia goticky a vďaka ním sa občas presuniete akoby do nejakého starého čiernobieleho filmu. Horšie je to s klasickými ženskými a mužskými opernými spevmi, tie pôsobia trochu predvídateľne a gýčovo. Kedysi boli skladby silnejšie, so zapamätateľnými refrénmi, teraz tu nenachádzam žiadny výraznejší song, celý materiál je viac kompaktný, ale zase na nižšej úrovni. Tiež produkcia je stále uhladenejšia a čistejšia, čo je jasný ťah vzhľadom na jednoduchšiu hudbu. Jedine tie symfonické prvky im občas pridávajú určitú dávku zložitosti a chaosu. Sotirisových čistých vokálov sa moc nedočkáte, čo je na škodu, pretože sú tak typické pre Septicflesh, na predošlých fošniach ich bolo ešte dosť.
Ak si porovnám staršiu tvorbu s novou, posunuli sa Gréci míľovými krokmi, čo je na jednej strane pozitívum, ale horšie na tom je, že komerčnejším smerom. Možno sa nájdu fans ktorým vyhovuje aj stará aj nová tvorba, ale väčšina sa asi rozdelí na dva tábory. Nebudem ďaleko od pravdy ak poviem, že "Titan" bol zredukovaný do pahreby. Plameň, ktorý horel na "Sumerian Daemons", "Communion" a "The Great Mass", teraz plápolá veľmi neisto, drevo už vyhorelo, už len uhlíky dohorievajú.