SEPTICFLESH „Codex Omega“, Season of Mist, CD´17, GRC

SEPTIC FLESH sa mi vždy viac páčili ako SEPTICFLESH, ide o jednu z najoriginálnejších kapiel extrémnej Metalovej scény všetkých čias, vždy rozpoznateľní, svojskí, originálni, epickí, emocionálni, mytologickí. Kapela vždy prinesie závan umeleckej hodnoty, vždy prinesú svoju značku a hudobnú DNA, ide o partiu inteligentných chlapov, ktorí svoj koncept vždy rozvíjali a atmosférou presiahli mnohé iné bandy. Už od ich úplných začiatkov to bola šialenosť, najzaujímavejšie je, že práve vo svojich začiatkoch, kedy z môjho pohľadu nahrali najlepšie veci, boli ešte trochu neznámou a nedocenenou kapelou. Album „Mystic Places of Dawn“ je pre mňa ich vrcholom, krvácajúce songy stelesňujúce mytologické aspekty temnoty, okultizmu, vždy koketovali aj s archeoastronautikou a toto im vydržalo dodnes. No musím na druhú stranu napísať, že tie ich orchestrálne albumy sú pre mňa čajové oproti ich starým dielam plných vymakaných riffov, kľukatých, ale prepracovaných, melodicky absolútne dotiahnutých. Ok, dajme tomu ešte „Communion“ bol fajn, orchestrácie priniesli nový vietor, znelo to zaujímavo, veľkolepo, masívne, no keď tieto orchestrácie sekajú už raz za radom, stráca to efekt čím ďalej tým viac. Je jasné, že ako hudobníci a skladatelia sú výnimoční, dokonca aj nový album má fascinujúce melódie, perfektné črty a stále používajú svoj rukopis v harmóniách, rozoznáte ich medzi stovkami. No úplne ma serie keď to so symfonikou preháňajú, dokonca tieto partitúry často presahujú ich Metalové korene. Ďalšia vec, ktorá mi neskutočne prekáža, je totálna presnosť a čistota, je mi jasné, že k hudbe, ktorá je spojená so symfonickým orchestrom to čisté musí byť, ale mne znejú príliš vyumelkovane a synteticky, ako nejaký novodobý Metalový paškvil. Ich presnosť je daná už od začiatku, vždy si potrpeli na dokonale presné rytmické orgie, no dnes znejú tak dokonale a okato, že je to moc strojené, strojové. Na druhú stranu sa to k ich novým veciam aj hodí, ale kde je tá prirodzená organickosť a zemitosť tak typická pre ich staré veci? Z ich Death Metalu sa stal symfo Death Metal, riffy stratili hĺbku, variabilitu, farby, brutalitu a skvelé kompozičné riešenia, dnes tu počúvam akési presne sekané riffy ako z nejakej Deathcorovej nezmyselnosti. Gitary stratili čaro, poddali sa orchestrálnym náladám, doplňujú a dokresľujú to, čo orchester vytvára. Áno, aj tie orchestrálne veci majú na starosti v kompozícii SEPTICFLESH, ale nie je toho už príliš??? Niektoré riffy sa mi celkom páčia, napr. v druhej 3rd Testament sú niektoré technickejšie riffy celkom zaujímavé, no ako celok to pôsobí príliš pompézne a teatrálne. Forma nie je vôbec zlá, keby tieto všetky harmónie boli tvorené z 90% gitarovými riffmi, prepracovanými a variabilnejšími, znelo by to omnoho lepšie. Nový album znie ako soundtrack k Sci – fi historickému Hororu, len nejaký dobrák tam ešte dokomponoval Metalové časti. V niektorých skladbách sú Metalové manévre ešte dominujúce, hlavne zo začiatku „Codex Omega“, no neskôr začína filharmonický orchester z Prahy dominovať, môže to byť zložené akokoľvek veľkolepo, ale ja by som si prial od tejto kapely počuť niečo iné. Všetko je už príliš priehľadné, predvídateľné, už teraz si viem cca predstaviť ako bude znieť ich ďalší album, bude skoro rovnaký, podobný, ničím prekvapujúci a kreatívny. Ak by taký album ako „Codex Omega“ nahrala nejaká mladá neznáma kapela, určite by to vyznelo inak, no ja sa sakra nudím. Ďalším veľkým negatívom novinky je neúnosná dĺžka, prečo až tak dlho? Už v polke vravím dosť a ono to ešte stále pokračuje, ďalšie sláčiky, ďalšie nudné veľkolepé pasáže, ďalšie opakovanie toho istého. Možno to vyznieva, že som nepriateľom symfonickej hudby, opak je ale pravdou, vždy si radšej pustím Prokofieva, Stravinského, Bacha, Wagnera, Ravela a ďalších velikánov, ale toto čo robia títo Gréci dnes je pre mňa príliš.
Z hudobného hľadiska ide dozaista o skvele skomponované dielo, no jadro je už vyhoreté a radšej sa s radosťou pustím do temnejších undergroundových nahrávok, do nebezpečného jadra, do hĺbok šialenstva a pochmúrnosti, ah, zas len môžem povedať, kde sú časy 90tych rokov!