SEPULTURA „Morbid Visions“, Cogumelo Records, CD´86, BRA

Čo dodať k pojmu SEPULTURA a špeciálne k ich debutu „Morbid Visions“? Kapela sa sformovala v roku 1984 v Belo Horizonte a Misan Gerais. V tej dobe sa chalanom určite ani len nesnívalo čo raz bude ich meno znamenať, jednoducho mlátili do nástrojov ako najlepšie vedeli. Ich hudba sa v tej dobe ešte ani poriadne nedala nazvať hudbou, no nadšenie a fanatizmus z ich strany bol obrovský! Svoje nástroje zo začiatku ovládali skôr provizórne a aj tak to bolo z môjho pohľadu ich najlepšie obdobie a nahrali v tej dobe najlepšie nahrávky, ktoré koketovali niekde medzi Thrash Metalom a Black Metalom. Ich debut „Morbid Visions“ patrí medzi poklady extrémnej hudby a z môjho pohľadu sa jedná o ich najlepší materiál aký kedy natočili. Ten zvuk! Tá chorobná vášeň! Ten feeling nahrávky! Tá beštiálna úroveň! Album ponúka extrémne surovú zmes morbídnej hudby s tak prehrdzavými riffmi ako je to len možné. Z riffov ide niečo strašné a fascinujúce zároveň, cítiť tu staré Sodom, Celtic Frost, Slayer, Possessed, možno Venom, jednoducho to najlepšie čo v tej dobe existovalo. Riffy sú síce v tej dobe ešte ochudobnené o ich povestnú melodiku a chytľavosť, no i tak v nich bolo niečo zasrane vražedné. Riffy sa často opakovali za sebou a často boli skôr rytmické než melodické, no po poriadnom napočúvaní sa vám aj tak vryjú jednotlivé motívy do palíc. Divokosť im pretekala krvou, chladnokrvné búšenie do nástrojov a klasické postupy by sa dali pomenovať ako beštiálne devastačné. Myslím, že tá kapela to vtedy tak cítila a to pomenovanie bolo viac ako výstižné. Na tomto albume ešte Igor Cavalera netĺkol vôbec technicky, skôr tupo a nehumánne, no v jeho hre bolo cítiť dobré kompozičné riešenia a hudbe dodával ešte viac na surovosti. Zbožňujem tie stredne rýchle údery na rytmičák kedy máte pocit, že vám chce niekto vytĺcť mozog z hlavy! Maxov vokál bol v tej dobe jedinečný, zrozumiteľný, no tak old schoolovo charakteristický ako si môže jeden fanúšik starého smradľavého Metalu vôbec želať. Na svoj vokál použil mierne echo čo spôsobilo ešte vyhrotenejšie a extrémnejšie pocity z počúvania „Morbid Visions“. Nech si hovorí kto chce čo chce, pre mňa je produkcia tohto debutu to najlepšie, čo SEPULTURA kedy vyprodukovala. Zvuk bicích je šialený, kiež by takto znelo viac nahrávok nielen v tej dobe, ale aj dnes, toto je zvuk pravého nesvätého Metalu v jeho najodpornejších formách! Špinavosť nahrávky je obdivuhodná, je to ako kráčanie nočným blatom keď pod nohami cítite rôzne korene, kamene a mŕtvoly obetí, nad hlavami lietajú svetlice a na chvíľu osvetľujú veci, ktoré by ste aj tak radšej nechceli vidieť. Skladby sú aj napriek menšej chytľavosti silné a zapamätáte si ich hlavne vďaka Maxovým vokálom a rytmickým sekvenciám gitár a bicích. Už v tejto dobe, teda v roku 1986 bolo cítiť, že táto kapela bude pre Metal zásadná a má obrovský talent, len škoda, že neskôr nahrali už tak komerčné albumy, ktoré mi v žiadnom prípade nedokážu tiecť do sluchovodov. Ak by SEPULTURA znela dodnes ako na „Morbid Visions“, zrejme by bola jednou z mojich najuctievanejších kapiel všeobecne. No osud tomu chcel inak, chlapi sa naučili lepšie hrať, komponovať, mali lepších producentov a dostali sa do úrovní kde sa z nich stala mega kapela, ale tam už môj záujem o nich skončil, vlastne to bolo hneď po „Beneath The Remains“. Ak sa pozorne zadívate na obal „Morbid Visions“, je tam presne všetko čo sa dialo aj v hudbe v 86tom, ukrižovanie, des, hrôza, neučesanosť a ohromujúca brutalita miešajúca sa s atmosférou.
Album „Morbid Visions“ je dnes skôr záležitosťou pár starých Metalových hláv a pre ostatných skôr raritou ako v tej dobe SEPULTURA znela, besne a ortodoxne. Večne chľastať pivo, večne nosiť nábojový pás, večne bangrovať na ohyzdné rytmy „Morbid Visions“, večne počúvať túto rúhavú nahrávku z dôb, kedy väčšina Metalových kapiel ešte ani neexistovala a SEPULTURA už vydala debut, ktorý je pre mnohých vražedným kultom!