Nejakým pre mňa nepochopiteľným spôsobom som už roky rokúce ignoroval činnosť perverzných SADISTIK EXEKUTION. Pamätám si ich dobre z 90tych rokov, ich logo, obaly, fotky, videl som ich v tej dobe v pár periodikách, no nejakým spôsobom som sa o nich nezaujímal, čo z dnešného hľadiska priamo ľutujem. Pritom ich spriaznených kolegov Corpse Molestation / Bestial Warlust som uctieval už dávno. Keby som tak vedel, že sú ich priamymi predchodcami a predobrazom, v momente by som si vypálil obrátený kríž priamo do kože! S prvým albumom od tejto nehanebnej beštie som sa zoznámil prostredníctvom ich už tretieho klinu „K.A.O.S.“ a pamätám si dobre na ten moment keď som pustil play. Najskôr sa na mňa vyvalilo vojnové intro ako z najhorších chvíľ Apokalypse Now! a potom to začalo, len v hudobnom móde. Zostal som v nemom úžase, v šoku, ako pristihnutý pri kriminálnom čine. Až takto brutálne??? Počul som už mnoho extrémov, no album „K.A.O.S.“ mi spôsobil pocit akoby som bol celý obliaty petrolejom a škrtol zápalkou...
To, čo milujem na Bestial Warlust, je aj tu a snáď v ešte extrémnejšej forme, ničenie, spaľovanie, likvidácia, kremácia! Kapela vznikla už v roku 1986 a určite sa jedná o jednu, ak nie prvú absolútne extrémnu austrálsku kapelu v histórii Metalu. V dobe kedy Quorthon pracoval už na svojom koncepte s Bathory, sa v Sydney rodila takáto pomsta. Už prvé dva albumy jasne naznačovali, že títo pomätenci nemajú všetko v hlavách v poriadku a ich hudobné výkony nepatria rozhodne medzi profesionálne, ale to ani u Bathory a čo dokázali?
Oproti prvým dvom albumom „The Magus“ ´91 a „We Are Death... Fukk You!“ ´94, sa naučili SADISTIK EXEKUTION lepšie hrať čo sa odrazilo na rýchlosti, hneve, ale aj technike hrania. Spôsob, akým Rev. Kriss Hades vedie riffy, sú jednoducho ponižujúce z hľadiska poslucháča. Je to jeden obrovský prostredník namierený do vašej tváre, porcia absolútnej nehmotnej brutality a sonickej hrôzy skrz katarziu. Viem si veľmi dobre predstaviť ako ho muselo bolieť celé zápästie, ale aj ruky, pretože toto už bol silný fyzický výkon. Skladby sa na seba samozrejme dosť podobajú, ale tak to už v tých najextrémnejších prípadoch najextrémnejšej hudby chodí, ani Blasphemy neboli akokoľvek variabilní! Prvé dve skladby sú jednoducho popravy v priamom prenose, ako keď vidíte snuff, alebo reálne popravy v podivných videách. Intenzita, s ktorou SE narábajú, je barbarskejšia než čokoľvek čo ste doposiaľ počuli a mysleli si naivne, že ste už počuli strop. Gitara je len jedna, ale jej zvuk je akoby hrali tú istú stopu aspoň tri, - masívne, hlučné, útočné v každej sekunde. Hrať takúto hudbu môžu len dokonalí šialenci, a to podľa toho čo som o nich čítal, museli byť, táto kapela rozhodne nebola normálna a určite sa nepokúšala na svoju stranu pritiahnuť čo najviac fanúšikov. Osobne si myslím, že aj mnohí fanúšikovia extrémneho Metalu pri počúvaní „K.A.O.S.“ museli utekať s nohami na pleciach kade ľahšie. Najväčší humor ale na tom všetkom je, že ak takejto hudbe rozumiete, spôsobí vám to nielen že krutú radosť, ale aj perverzné chtíče vojnového šialenstva, či podporí vaše sadistické intencie. Oproti iným War Metalovým kapelám sa na „K.A.O.S.“ táto tlupa tvári omnoho technickejšie. Zázrakom je, že táto rýchla a technická hra je pritom tak mŕtvolná a spôsobí absolútny zmätok, chaos vo vašej gebuli. Skladby pritom majú svoju silu, majú ucelenú konzistenciu, sú napočúvateľné, no svojim krutým charakterom bičujú až do rozpadu kože. Máme tu aj spomalovacie pasáže, kedy sa kapela na chvíľu „vydýcha“, vytvorí pár rytmických odbočiek, zvratov, gitary si dovolia nejaký ten break so surovým riffovaním, aby vás hneď na to znova priklincovali o drevenú stenu. To čo platí o intenzite a šialenstve gitár, platí aj o bicích. Sloth sa musel úplne zblázniť, práca nôh a rúk je dobre koordinovaná, činely ešte viac pridávajú na hluku, pritom to nie je také primitívne bubnovanie ako pri starších Bathory, ale technickejšie, cielenejšie, ale aj barbarskejšie. Neustále výkriky Fukk! Die! Vilonence! Fukk You All! Shit! a podobne len prilievajú olej do ohňa. Nie je to hudba pre každého, na toto musíte mať v sebe niečo zverské a perverzné, sadistickú estetiku vraždenia, neznesiteľných hlučných výbuchov hnevu, nenávisti a vojnového mučenia. Jedna z najlepších extrémnych nahrávok beštiálneho extrémneho War Metalu!
To, čo milujem na Bestial Warlust, je aj tu a snáď v ešte extrémnejšej forme, ničenie, spaľovanie, likvidácia, kremácia! Kapela vznikla už v roku 1986 a určite sa jedná o jednu, ak nie prvú absolútne extrémnu austrálsku kapelu v histórii Metalu. V dobe kedy Quorthon pracoval už na svojom koncepte s Bathory, sa v Sydney rodila takáto pomsta. Už prvé dva albumy jasne naznačovali, že títo pomätenci nemajú všetko v hlavách v poriadku a ich hudobné výkony nepatria rozhodne medzi profesionálne, ale to ani u Bathory a čo dokázali?
Oproti prvým dvom albumom „The Magus“ ´91 a „We Are Death... Fukk You!“ ´94, sa naučili SADISTIK EXEKUTION lepšie hrať čo sa odrazilo na rýchlosti, hneve, ale aj technike hrania. Spôsob, akým Rev. Kriss Hades vedie riffy, sú jednoducho ponižujúce z hľadiska poslucháča. Je to jeden obrovský prostredník namierený do vašej tváre, porcia absolútnej nehmotnej brutality a sonickej hrôzy skrz katarziu. Viem si veľmi dobre predstaviť ako ho muselo bolieť celé zápästie, ale aj ruky, pretože toto už bol silný fyzický výkon. Skladby sa na seba samozrejme dosť podobajú, ale tak to už v tých najextrémnejších prípadoch najextrémnejšej hudby chodí, ani Blasphemy neboli akokoľvek variabilní! Prvé dve skladby sú jednoducho popravy v priamom prenose, ako keď vidíte snuff, alebo reálne popravy v podivných videách. Intenzita, s ktorou SE narábajú, je barbarskejšia než čokoľvek čo ste doposiaľ počuli a mysleli si naivne, že ste už počuli strop. Gitara je len jedna, ale jej zvuk je akoby hrali tú istú stopu aspoň tri, - masívne, hlučné, útočné v každej sekunde. Hrať takúto hudbu môžu len dokonalí šialenci, a to podľa toho čo som o nich čítal, museli byť, táto kapela rozhodne nebola normálna a určite sa nepokúšala na svoju stranu pritiahnuť čo najviac fanúšikov. Osobne si myslím, že aj mnohí fanúšikovia extrémneho Metalu pri počúvaní „K.A.O.S.“ museli utekať s nohami na pleciach kade ľahšie. Najväčší humor ale na tom všetkom je, že ak takejto hudbe rozumiete, spôsobí vám to nielen že krutú radosť, ale aj perverzné chtíče vojnového šialenstva, či podporí vaše sadistické intencie. Oproti iným War Metalovým kapelám sa na „K.A.O.S.“ táto tlupa tvári omnoho technickejšie. Zázrakom je, že táto rýchla a technická hra je pritom tak mŕtvolná a spôsobí absolútny zmätok, chaos vo vašej gebuli. Skladby pritom majú svoju silu, majú ucelenú konzistenciu, sú napočúvateľné, no svojim krutým charakterom bičujú až do rozpadu kože. Máme tu aj spomalovacie pasáže, kedy sa kapela na chvíľu „vydýcha“, vytvorí pár rytmických odbočiek, zvratov, gitary si dovolia nejaký ten break so surovým riffovaním, aby vás hneď na to znova priklincovali o drevenú stenu. To čo platí o intenzite a šialenstve gitár, platí aj o bicích. Sloth sa musel úplne zblázniť, práca nôh a rúk je dobre koordinovaná, činely ešte viac pridávajú na hluku, pritom to nie je také primitívne bubnovanie ako pri starších Bathory, ale technickejšie, cielenejšie, ale aj barbarskejšie. Neustále výkriky Fukk! Die! Vilonence! Fukk You All! Shit! a podobne len prilievajú olej do ohňa. Nie je to hudba pre každého, na toto musíte mať v sebe niečo zverské a perverzné, sadistickú estetiku vraždenia, neznesiteľných hlučných výbuchov hnevu, nenávisti a vojnového mučenia. Jedna z najlepších extrémnych nahrávok beštiálneho extrémneho War Metalu!
SADISTIK EXEKUTION „K.A.O.S.“, Shock Australia, CD´97, AUS
11/42:30/- Mortuary
facebook.com/Sadistik-Exekution-230857420260167/
11/42:30/- Mortuary
facebook.com/Sadistik-Exekution-230857420260167/
