SHEIDIM „Shrines of The Void“, Dark Descent Records, CD´16, ESP

SHEIDIM, ďalšie temné meno na poliach Metalu, tento krát zo Španielska. Znova nejde o nejakú kapelu zelenáčov, ale borcov, ktorí už majú čo to preskákané a hrali v nejednej zaujímavej kapele. Tak napr. A. T. na base pochádza zo Suspiral, J. F. bicman – Cruciamentum, Ered, C. S. gitary Morbid Flesh, akurát vokalista A. K. zatiaľ skúša svoje prvé kroky. „Shrines of The Void“ je ich debutom, pred tým sa ukázali len na EP „Admist The Ashes of Consciousness / In The Light of The Dying Stars“ čo bol iba dvoj skladbový materiál. Takže čo nám ponúka novinka? Kapela hrá skôr melodickejšiu formu Death / Blacku v nijak originálnej forme. Hneď v prvej skladbe First Poison si chlapi trochu vypožičali Emperorovskú linku, ktorá sa počas skladby ešte vyskytne, no hudobne nejde o nič prevratné, alebo originálne. Gitary režú temné melodické tremolá, povedal by som, že ich štýl je zakorenený vo Švédsku, cítiť hlavne ovplyvnenie Dissection, alebo Watain. Je to presne ten štýl Death / Blacku, kde má trochu navrch Black Metal a to už len vďaka chladnej produkcii a vokál tiež ťahá skôr čiernotu, než smrť. SHEIDIM inak pôsobia dosť profesionálne, zohrato a určite vedia za čím idú, všetko je odohraté so skúsenosťou a nič tu nepôsobí ako päsť na oko. Zväčša prevládajú rýchle tempá, ale dokážu zaujať aj pomalšou lyrickejšou polohou, napr. pri atmosférických sólach sa gitarovo viac opierajú do hutnejších a pomalých tém. Tieto spomalenia sa nachádzajú snáď v každej skladbe, no aj tak zväčša prevláda pomätená rýchlosť. Skladby sú celkom slušne vystavané, kompozícia rozhodne nezaniká v rýchlosti, skôr naopak, dáva vyniknúť mystickým harmóniám, aj keď na genialitu menom „Storm of The Light´s Bane“ je ťažko dosiahnuť. Z hudby SHEIDIM ale cítiť aj niečo podobné ako Temple of Baal, alebo Aosoth a podobne, ale to bude skôr podobnými vzormi. Samozrejme pokiaľ spomínam tieto ovplyvnenia, nečakajte zas nejakú kopírku ako Thulcandra, skôr sa im podobajú v podobnom vnímaní Melodického Death / Blacku, harmóniám a atmosfére. Hudba je dosť dynamická a má aj svoju hĺbku, nejde len o lacné prehrávanie sto krát zahratého. Ak sa do albumu lepšie ponoríte, otvoria sa vám krásy poctivej práce skoro po všetkých stránkach, SHEIDIM vyznievajú ako z 90tych rokov s prímesou kapiel súčasných. Nie všetky skladby ale ponúkajú onú výraznú silu, v niektorých to tlie iba v určitých častiach, iné sú zas úplne bezchybné, ale všeobecne vzaté sa „Shrines of The Void“ počúva príjemne a nič tu neprekáža. Takáto hudba ale potrebuje aj dobré nazvučenie, na tomto albume sa to podarilo skvele, bicie majú parádnu estetiku vo zvuku, prevláda čistota kombinovaná s prirodzeným znením, nemám pocit, že by som počul vyumelkovanú prácu. Bicman ide na to celkom technicky, dobre zvláda prácu s činelmi a aj kopáky predvádzajú besné divadlo, dobre komponuje prechody a vkladá svoj podiel na celkovej kvalite hudby. Dnes je už problém v tom, že aj keď vznikne kvalitný album, stále to nemusí nič znamenať, môže zostať skrytý pred ušami mnohých poslucháčov, čo je spôsobené mnohými kapelami, ktoré hrajú na rovnakej úrovni. Chcem tým povedať, že SHEIDIM aj keď vyvrhli dosť dobrý album, budú stáť v tieni mnohých iných kapiel, ktoré prišli s niečím originálnejším a svojskejším. Skladby sú pritom silné, zapamätateľné, riffy majú dostatočnú agresivitu a zároveň temnotu, proste je prebytok celkom dobrých albumov. Ide o talentovanú kapelu s dobrým potenciálom, uvidíme ako sa ich meno vyšvihne, či vydržia v tomto boji a kapela neskončí po dvoch troch albumoch. Ale ak máte radi severský melodický Death / Black s premyslenou štruktúrou skladieb, silnou atmosférou, kde je všetko dobre spracované, rozhodne nemáte čo stratiť.