Na nové SICULICIDIUM som sa dosť tešil, aj keď trvalo trochu dlhšie, než sa kapela prepracovala k tretiemu riadnemu albumu, pripomeňme si, že ich predošlé dlho hrajúce dielo „Hosszú út az orokkévaloságba“ vyšlo ešte v roku 2013 pod Sun & Moon Records. Neskôr boli zrealizované dve samostatné EP „Land Beyond The Forest“ ´16 a „A Halal és az Iránytu“ ´19. Takže sa dá vlastne povedať, že SICULICIDIUM vôbec nezaháľajú a stále pripravujú nejaké nové veci, a osobne si myslím, že im je jedno v akej forme to vydajú. Poviem vám, ich hudba je ťažko definovateľná, ale aj ťažko opísateľná. Predovšetkým vychádzajú zo starého Black Metalu, lenže ťažko tu budete počuť nejaké parafrázy na Bathory, Venom, alebo Celtic Frost, toto duo si vytvorilo vlastný štýl pôsobivého a osobitého Black Metalu, ktorý musíte rozoznať aj v hodine polnočnej. Sú tu počuť isté prvky klasického Heavy Metalu, no nedávajú ich tak do výkladnej skrine ako napr. Malokarpatan, sú viac skryté, tušené. Ono je celkom obtiažne kapelu ku niekomu priblížiť aj keď čo sa týka hudobného podivínstva, majú do určitej miery blízko k novým Master´s Hammer, alebo Tormentor, ale netreba to brať doslovne, vážne myslím len v podivínstve, inak tieto kapely od seba rozlíšite veľmi rýchlo, keďže ide o tri skutočne originálne kapely. SICULICIDIUM využívajú monotónne hypnotické riffy často sa opakujúce dokola, ktoré ale pretínajú rôzne zaujímavé poryvy až rockových záchvevov, rôzne uvoľňovacie pasáže, ale ich hudba je všeobecne dosť tvrdá a surová. Pestifer si nastavil gitaru dosť hlučne a priamočiaro, no jeho hra je premyslená a kompaktná. Riffy vôbec nepôsobia komplexne, sú jednoduché, no majú svoju vlastnú mágiu a charizmu, vďaka čomu kapelu hneď rozoznáte. Povedal by som, že ich štýl Black Metalu nebude pre ortodoxných Black Metalistov vyžívajúcich sa v kapelách ako Horna, Marduk, Dark Funeral, Tsjuder, Infernal War a podobne. SICULICIDIUM sa nevyžívajú v ortodoxnosti žánru, práve naopak, využívajú rôzne prvky a podvedome tu možno v harmóniách zachytiť aj folklór ich regiónu, no nie v zmysle, že by sem šli nasilu pridávať tradičné folklórne nástroje (aj keď aj to sa sem tam vyskytne, no v minimálnej miere), oni si razia cestu vlastného cítenia a chápania transylvánskej temnoty. Mojim osobným favoritom bude zrejme skladba číslo 4 Alvilági szárnyalás (Tartarean Wing), vďaka psychadelickej rovine a silnému gitarovému námetu, rozhodne jedna za najzapamätateľnejších skladieb albumu. Čo sa týka rytmiky, tu tiež nejde o žiadne komplikované matematické rytmy, ale ani o divokú jazdu, použité sú jednoduché často až Rockové základy, kde tu poznačené Punkom, čo plne korešponduje s hypnotickým stavom uhrančivých gitarových stien. Tempá sa pohybujú skôr v stredných, alebo pomalších sekvenciách, nie však v Doom Metalových. Vďaka tomuto gitarovo bubeníckemu efektu minimalizmu, vzniká až snová astrálna atmosféra, pritom v harmóniách určite nedominujú tak silné momenty ako napr. u Moonspell, alebo Tiamat. Tu sú Rumuni viac priklonení v tradičnému Black Metalu. Samotné riffy neponúkajú až takú rozmanitosť, sú skôr neotesané a nie je jednoduché sa do ich hĺbok prepočúvať, niektoré riffy sú fakt monoliticky surové a strašidelné ako osamelé lesy Transylvánie. V niektorých skladbách jemne dofarbujú atmosféru a náladu klávesy, či trubka, no ak by ste čakali niečo ako Sear Bliss, ani si SICULICIDIUM nepúšťajte. Totiž pri povrchnom a letmom počúvaní si tieto nástroje ani nemusíte všimnúť. Vokál Béla Lugosiho je rovnako monotónny a hypnotický ako všetko ostatné, jeho zúfalé polo kričanie, polo žiaľ, je hrdelné zvláštne chrčanie a vlastne málokedy prechádza cez harmónie, jeho spev pôsobí skôr ako odriekanie kliatby, alebo hovorené slovo, čo dotvára celej nahrávke ešte zvláštnejší význam. Album ako taký teda nemá ani silu hudobnú, skôr ju vidím v spirituálnej rovine, vo zvuku, ktorý si kapela sama vytvorila, v atmosfére, ktorá sa pomaly zakráda akoby lesmi nepoznačenými ľudským zásahom. Aj mne osobne chvíľu trvalo, kým som „Az Alámerulés Lárvái“ pochopil a napočúval, preto ak bažíte po totálnom zle, agresivite a nenávisti, ruky od SICULICIDIUM preč, tu sa pohybujeme na úplne inom území, v iných sférach, originálne a pôsobivé!
SICULICIDIUM „Az Alámerulés Lárvái“, Sun & Moon Records, CD´20, ROM


7/44:15/ 8                                             Mortuary


https://siculicidium.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]