SINISTER "Hate", Nuclear Blast CD´95, HOL

Presne to čo naznačili posledné skladby z predošlého disku, sa naplno prejavilo na treťom "Hate", dokonca v oveľa intenzívnejšej podobe než by ktorýkoľvek uctievač SINISTER mohol očakávať. K svojej typickej brutalite SINISTER pridali techniku, pomalšie tempá a hlavne atmosféru, čo spravilo z tejto nahrávky prelomový opus. Paradoxom ale je, že každým albumom sa zostava redukovala, no hudba šla naopak smerom nahor. Opustil ich gitarista Andre Tolhuizen, tak zostali len v nesvätej trojici. Basák Bart van Wallenberg si zobral na plecia aj všetky gitarové riffy a spolu s Aadom (drums) aj všetku kompozíciu. Tento psychický tlak ho zrejme dohnal k maximálnemu výkonu a možno aj preto sa im podarilo nahrať svoje vrcholové dielo. Znova točili v nemeckom TNT Studios, (január 95), čo je dosť prekvapujúce, keďže produkcia je úplne iná než minule. Vyčistili zvuk aby lepšie vynikli Bartové technickejšie riffy, ale bez toho aby stratili na svojej povestnej surovosti.
Po zaškrípaní dverí nás intro zavedie na rituálnu seansu s klávesmi v pozadí do čoho začne van Mastrigt odriekavať mená sumerských Bohov. Hneď na to sa spustí asi najlepšia skladba albumu Awaiting The Absu so silným refrénom. Tu naplno predviedli svoje nové zručnosti a prednosti. Úryvok z textu hovorí za všetko: "CTHULHU sleeps and dreams the burning pain, PAZUZU plague gods, shaped from the blood of KINGU". Táto skladba im tak vyšla, že počas refrénu mám pocit akoby sa otvorili všetky brány pekelné, respektíve klifotické, obloha sa zlovestne zamračila. Zachovali si rovnakú agresiu a brutalitu predošlých albumov, len teraz ju obohatili o veľmi temné až okultné feelingy, názov kapely sa konečne dočkal svojho zhudobnenia. Stredné a pomalšie tempá hudobných vrstiev im rozšírili zvuk a skladby dosahujú väčšej sily aj zapamätateľnosti, dávajú im zreteľný rukopis medzi ostatnými old school DM kapelami. Oproti predošlým dielam pôsobí "Hate" oveľa premyslenejšie a túto divokosť majú až prekvapivo pod kontrolou, kedysi bola nespútanejšia. Bicie a gitary dokážu okamžite prejsť z agresívneho útoku priamo do klesajúcich, alebo stúpajúcich riffov, dokonale zapadajúc a pritom si nevšímajúc dvojkopáky, alebo klepačky. Embodiment of Chaos je skvelou ukážkou nového štýlu kompozície, začína brutálnou klepačkou v strede prechádzajúc do stredného tempa a končiac znova klepačkou. SINISTER nikdy neboli takou umeleckou kapelou ako na tomto disku. O nejakých sólach, ktoré by stáli za spomenutie, nemôže byť ani reč, ale skladby majú tak zaujímavé stavby, že tu ani nechýbajú. K tým atmosférickejším kompozíciám patrí určite aj štvrtá Art of The Damned s veľmi ťažkým znením, tu rozvinuli svoj satanistický koncept. Posledná The Bloodfeast pojednáva zase o Charlesovi Mansonovi, čiže po lyrickej stránke máme rôznorodé témy. Z produkcie zaujme najmä brutálny zvuk gitary a basový rytmičák dodávajúci hudbe veľkú dávku dynamiky. Basovka nie je veľmi počuť, preto ju nahrádzajú basové kopáky. "Hate" tvorí hlavne gitara kombináciou agresie a techniky. Našťastie nie je technická len pre samotnú techniku. Bart dokazuje, že prvoradá bola kompozícia a nie nejaké bezduché predvádzanie náročnej zložitosti, čím narástla chytľavosť skladieb. Je to ich koncepčne najkompletnejší, hudobne divoký a najtechnickejšie premyslený album. Mike podáva svoj najodduševnelejší výkon s vysokým stupňom zrozumiteľnosti, ale aj hromovej energie. Na prvý pohľad môže materiál znieť pomalšie než "Diabolical Summoning", ale rýchle pasáže sú ešte rýchlejšie než čokoľvek čo doteraz splodili. Nenávistné riffy sú hustejšie, zachovávajúc si plíživé obskúrne melódie. Atmosféru pridávajú aj občasné klávesy, alebo syntezátory, Mike používa občasné strašidelné šepkania aby im dodal hororový charakter.
"Hate" je vyvrcholenie nielen prvej etapy, ale aj celej ich diskografie, po všetkých stránkach vystúpili o level vyššie. Škoda len, že Mike s nimi nahral už len krátke EP "Bastard Saints", ktovie ako by sa SINISTER vyvíjali za jeho účasti. Podľa jeho vyjadrenia opustil kapelu sám, pretože bol mimoriadne vyťažený a potreboval prestávku. Okrem toho, že bol frontman a hovorca kapely, robil im aj manažéra a vyjednával koncerty. Zo SINISTERU odišiel do Houwitseru, ktorí ani zďaleka nedosiahli takej vysokej úrovne. Momentálne má Mike novú kapelu Neocaesar. Keby chceli postúpiť ešte vyššie, zrejme by museli pridať druhú gitaru aby mohli využiť zdvojované riffy, alebo oddelené linky. Pridať viac atmo prvkov, plus premakanejšie sóla a dielo skazy by bolo hotové. Lenže po jeho odchode sa SINISTER vrátili k surovej agresii a pracujú už len na technickej stránke. "Hate" síce neponúka nič prevratne nové pod slnkom, ale svoju prácu si odviedli poctivo, takto má znieť pravý DM album na vysokej úrovni.