SKÁPHE „Skáphe 2“, Fallen Empire Records, CD´16, USA

SKÁPHE z USA môže byť pre mnohých z vás neznámou, donedávna aj pre mňa, objavil som ich až nedávno po tom, čo vydali druhý album „Skáphe 2“, preto neviem porovnať s ich debutom. Kapela pozostáva z dvoch členov a to Alex Poole z Chaos Moon, Esoterica, Krieg a ďalšie a D. G. známy zase zo Misphriming, Nadra a ďalších. Znalci určite tušia, že nepôjde o bežnú Black Metalovú produkciu starej školy, ale skôr o modernú vetvu charakterizovanú islandským BM kde vládne chaos, dodekafónia a atonalita. SKAPHE po prvom vypočutí na mňa silne zapôsobili silným dojmom, ich prejav je ešte neľudskejší a neuchopiteľnejší než u borcov Misthyrming! Jedným slovom povedané, po spustení play sa prepadnete do najspodnejších útrob pekla, alebo prerazíte bránu Daath takým hnusným spôsobom, že si to ani neuvedomíte a vaša realita sa zmení najškaredším spôsobom. Stavím sa, že mnoho aj metalistov, by túto nahrávku už ani neoznačilo pojmom Hudba, možno v drogovom opojení by našli tie správne súradnice, ale aj to by mnohým mohlo spôsobiť nepredstaviteľné halucinácie či morbídne imaginácie. Gitary sú zahraté s obzvlášť podivným a dekadentným spôsobom, tu už vôbec nepanujú harmónie, ale zvláštne disharmonické postupy, ktoré zväčša padavým spôsobom nabaľujú na seba negativizmus a ohyzdné atmosféry. V skladbách určite nebudete pociťovať klasickú silu skladieb Metalu, ale skôr niečo odľudštené, šialené a bizarné. Pri počúvaní sa vás môžu zmocňovať nepríčetné stavy, alebo vás toto duo privedie na zvláštne myšlienky, ktoré by ste bez tejto hudby ani neboli schopní prijať. Hudba SKÁPHE je veľmi priestorová, ako po hudobnej stránke, cítiť tu obrovské diaľavy a dimenzie neprebádaného charakteru, ale aj po stránke zvukovej, v pozadí „Hudby“ cítiť taktiež obrovský a ťaživý priestor, ktorý ťažko slovami opísať. Melodika je úplne stratená, na dobro, je odpálená ďaleko do výšin a zostáva len bohapustá púšť chaotického matrixu, bezsenné noci a bludné stavy. Napriek všetkým týmto faktom sa dá „Skáphe 2“ napočúvať a umelecký podiel nahrávky zostáva vysoko naladený, jedným slovom ma objíma pocit geniality a originality. Jednotlivé tóny plávajú akoby boli sami v stavoch neľudských, netuším čo sa odohrávalo v hlave tvorcu tohto diela počas komponovania, no určite to nebolo nič čisté. SKÁPHE na mňa pôsobia ako niečo, čo doteraz nebolo objavené aj napriek bolesti, ktorú nahrávka spôsobuje, skladby pritom vytvárajú zaručene kvalitné atmosférické javy a všetko sa spája do zvláštnych celkov. Pripadám si ako v inom stave bytia, psychadelickosť sa tu bije s halucinogénnymi esenciami a do toho sa monštruózne rysuje hrozivá vízia pochádzajúca z najvzdialenejších útrob priestoru. Pri tejto nahrávke, ak ju správne pochopíte, zahodíte aj tie najposednejšie zábrany v logike vnímania zvukov, tónov a rytmu, len sa necháte unášať búšiacou silou energie. To všetko, čo tu nedáva zmysel a logiku, graduje v dokonalosti nepoznania a bádania po nových obzoroch. Krajina priepastí a zradných prepadlísk, do ktorých chcete tak šialene padnúť, zabiť sa - aby ste mohli precitnúť v novej, ale hrozivejšej forme. Album „Skáphe 2“ sa veľmi ťažko opisuje po hudobnej stránke, je to vizionárska práca, neodkryté mohyly pohrebného Black Metalu, v niektorých momentoch si pripadám akoby som počúval sfetované verzie albumu „Transcendence Into The Peripheral“ od Disembowelment v omnoho desivejších kontúrach, sčernalých na smrť, stvrdnutých vo svojich jadrách. Album tohto charakteru nebude nikdy na výslní a nebude mať mnoho priaznivcov, iba pár vyvolených ktorí ho budú počúvať s nebývalým záujmom a fanatizmom. Ich hudba je prestúpená aj dávkou ambientných sfér, no prevažuje predovšetkým nová forma silne disonantného Black Metalu. SKÁPHE je možné počúvať stále dokola, vždy vám prinesie iné poznanie a zážitky, záleží len na vás v akom stave ho prijmete a spracujete, ale vždy to bude niečo obludné a schované v klbku bizarnosti. Jeden z najkontroverznejších BM albumov a taktiež snáď najdisonantnejší opus aký som mal kedy v Metalovej hudbe možnosť počuť.