SKELETAL REMAINS sú veľmi zaujímavým zjavom súčasného klasického Death Metalu, kapela sa zjavila len tak akoby náhodou, a vydá si debut, ktorý podlomí kolená nejednému fanatikovi starého Death Metalu. Tým mám na mysli CD „Beyond The Flesh“, z ktorého aj mňa mátali čierne mory, pretože ich prevedenie smrtiaceho kovu je ukážkové. Novinka „Condemned To Misery“ pokračuje tam, kde „Beyond The Flesh“ skončil, len pridali viac na technike a precíznosti. Z môjho pohľadu vnímam túto kapelu ako partiu štyroch nadšencov, ktorí musia mať napočúvané všetky zásadné albumy 90tych rokov. Oni navyše pochopili podstatu žánru, naučili sa hrať presne tak isto ako ich vzory (v niektorých prípadoch ešte lepšie!) a založili kapelu s ktorou strašia ako strašiak v poli. Chlapi si veľmi dobre všímajú kompozíciu najväčších majstrov Death Metalu, zobrali si od nich inšpiráciu, presne vedia, čo Death Metal potrebuje a ako v tom najhlbšom vnútri funguje. Gitaristi majú dokonale precítenú techniku takých majstrov ako Schuldiner, Murphy, Lemay, Mameli, bratia Hoffmanovci a podobne. Album vychádza hlavne z „Considered Dead“ (čo dali jasne vedieť na debute coverom z tohto štychu), „Dreams of The Carrion Kind“, „Mallevs Maleficarum“ a „Consuming Impuls“, ďalej „Spiritual Healing“, „Cause of Death“ alebo „Deicide“. Je jasné, že toto všetko je zámer, kvarteto rozhodne nechcelo priniesť nejaký originálny prístup, len sa snažia vytvoriť úžasnú koláž toho najlepšieho čo v Death Metale počuli a podarilo sa im to sakra dobre. Už len započúvanie sa do gitarovej práce Adriana a Chrisa berie dych. Vedia presne zosúladiť kontrolovanú brutalitu s technikou, dynamiku riffov s rytmikou riffov, kompozične ukážkovo dotiahnuť veci do detailu a zároveň dosiahnuť ducha starého Death Metalu pomocou strašidelnej a neuchopiteľnej atmosféry. Skladby sú napísané tak prepracovane, že riffy sa priam rodia v každom momente, sú neuveriteľne životaschopné a pôsobia sviežo aj napriek tomu, že sú to len riffy vykopané, či prekopané. Je zaujímavé, že album pôsobí omnoho autentickejšie a vyspelejšie než novinky mnohých tých starých kapiel, z ktorých už niektorí strácajú dych, naopak zo SKELETAL REMAINS srší entuziazmus a dravosť ako v najlepších časoch tých najlepších kapiel. Po vokálnej stránke je taktiež 100% hodnovernosť, to, akú má Chris dynamiku v hrdle, je číre šialenstvo a jeho podobnosť s Tardym a Drunenom je neprepočutelná. Od Schuldinera a hlavne Murphyho si berú krásne gitarové harmónie nie len zo sól, ale aj z rytmických riffov. Niekedy sa ocitám akoby v novom priestore „Dreams of The Carrion Kind“ a snívam sen, že sa zrodil druhý album Disincarnate. V tom ma zobudí ďalší, kde je všetko podobné ako v „Spiritual Healing“ a začujem sólo, ktoré akoby Chuckovi priamo z rúk vypadlo. O genialite starých Gorguts sa už popísalo toho mnoho, práve z tohto obdobia si berú tiež veľa a majú k ním omnoho bližšie, než si ktokoľvek môže myslieť. Chcete to najlepšie od Deicide? Stačí sa započúvať do riffov v Atrocious Calamity, tak vražedne prevedené, že lepšie to už ani nemôže byť, len s malým zádrhelom, už to tu raz bolo. Tu sa mi natíska zaujímavá otázka, je lepšie keď kapela nie je dostatočne invenčná, prepracovaná a talentovaná no vytvorí album, ktorý sa až tak nepodobá na nejakú veličinu a pri celom albume sa aj tak nudíte, alebo keď kapela z 90% len kopíruje, ale hrajú tak znamenite, že album môžete vložiť do výkladnej skrine žánru? Na to si musí zodpovedať každý sám za seba, rozhodujúce ale je, že „Condemned To Misery“ je majstrovsky skonštruovaným dielom a svedectvom, že aj dnes je možné napísať album, ktorý sa príliš podobá po všetkých stránkach na to najlepšie, čo v žánri vzniklo.
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
SKELETAL REMAINS „Condemned To Misery“, F.D.A. Rekotz, CD´15, USA


8/36:55/ 9,25                                             Mortuary


http://skeletalremains.bandcamp.com/