SLAUGHTERDAY „Laws of The Occult“, F.D.A. Rekotz, CD´16, GER

So SLAUGHTERDAY sa stretávam prvý krát až na tomto opuse, aj keď som ich poznal už pred tým vďaka dobrému promotion F.D.A. Rekotz, no až teraz som si skutočne čiahol na mŕtvolu. Kapela pozostáva iba z dvoch členov, Jens ovláda gitaru a bassgitaru a kedysi hrával v Obscenity, vokály a bicie má zas na starosti Bernd, ktorý hral v menších kapelách. Už od prvého počutia mi bolo jasné, že chlapi sa vzhliadli v americkej legende AUTOPSY, v pohode môžem použiť až termín worshipping. Melodika je priamo akoby ukradnutá, riffy sú taktiež stavané rovnakým spôsobom, máme tu aj jednoduché, niekedy až Punkové tempá, zvrátenosť, perverznú temnotu, proste všetko čo robí Autopsy Autopsy. Aby toho nebolo málo, tak aj vokál je až príliš podobný Chrisovi, kto teda má rád túto kapelu, bude sa mu páčiť aj SLAUGHTERDAY. Jediný rozdiel vidím v tom, že Autopsy sa v textoch zapodievajú makabróznom v gore blate a Nemci zas vsadili na Lovecraftskú hrôzu. Samozrejme Autopsy sú celkom dosť ovplyvnení Slayerom a to je cítiť aj u SLAUGHTERDAY, niektoré riffy sú veľmi podobné americkým Thrasherom. Občas tu zacítim aj nejaký riff podobný Death niekde z čias „Scream Bloody Gore“, alebo v rytmike občas zacítiť vplyv Švédska. Hudba ako taká je napísaná zručne, skladby majú skvelý ťah ako kremačná pec, hneď sa na vás vyvalí kúdol nezameniteľnej hrôzy, atmosféra ako z dobre napísaného hororu. Už pri prvých riffoch úvodnej skladby je cítiť zručnosť hudobníkov ako aj dobrý kompozičný talent. Chlapi vedia napísať slušne silné skladby, ktoré sa nielen že na Autopsy podobajú, ale majú aj rovnakého ducha, charizmu a silu. Čiže nie je to béčková kopírka, ale áčková. Skutočne by niekto mohol nadobudnúť reálny pocit, že ide o nový materiál Autopsy, alebo o nejaké nikdy nevydané rarity. Je trochu smutné, že keď aj opisujem tento skvelý album, pripadám si akoby som písal o Autopsy, čiže originalita ide absolútne dole. Chlapi mohli vyskúšať aspoň trochu niečo iné, zahrať ešte pomalšie riffy, pridať nejaké chorálové nehanebnosti, čím by vyzdvihli viac kozmickú hrôzu, alebo nejaké občas hovorené slovo namiesto vokálu, kde by Bernd akoby celým albumom rozprával nejaký podivný príbeh. Napr. Nóri Obliteration taktiež otrocky vychádzajú z Autopsy, ale dodávajú tam aj určitú vlastnú invenciu, znejú tak menej okato. Nemôžem teda povedať, že by album bol slabý, všetko tu funguje ako má, vražedné skladby, melodika je autentická a fakt sú tu strašidelné momenty z ktorých behajú zimomriavky po tele. Využívajú aj pomalé desivé tempá ako aj šialené psychopatické, striedanie týchto polôh je dobre vyvážené, ale nezabúdajú ani na účinné stredné tempá. Gitara je odohratá bezchybne, riffy sa dobre počúvajú, majú dobré nadväzovanie a sóla sú zakomponované do nich ako groteskne sa skvejúce telo na márach. Ani jedna skladba mi tu nepríde zbytočná, alebo slabšia než ostatné, celý album má dobrú žalúdočnú šťavu. Dokonca aj refrény vo vokáloch krásne pasujú a dobre vystihujú celkový charakter. Toto je ten druh albumu, ktorý neviem presne ohodnotiť, na jednej strane bezchybná a ukážková práca starého Death Metalu, na druhej strane je to len akási maska, ktorá by mala ísť dolu. Ak by chlapi z Autopsy náhodou počuli „Laws of The Occult“, neviem či by skákali od nadšenia, alebo skôr boli sklamaní, že ich niekto tak príliš kopíruje. Vplyv nejakej kapely môže byť aj zdravý, môže byť cítiť len v určitých elementoch, no toto je moc. Ak by som mal teda hodnotiť album po hudobnej stránke, dal by som vyššie bodovanie, dokonca za predpokladu, že by Autopsy neexistovali, tak by bol „Laws of The Occult“ vymakaný album. Situácia mi pripomína akoby chcel niekto natočiť napr. Murnauov film Nosferatu – Symfónia hrôzy, snažil by sa vytvoriť totožnú masku, podobného aktora, dej situovať do rovnakých reálií, natočiť to podobnou kamerou, ktorú by si zohnal z nejakého múzea. Síce príbeh by bol trochu iný, ale pocit z niečoho nevšedného by padol ako vypreparovaný orgán na podlahu.