SOLOTHUS „Summoned From The Void“, Memento Mori, CD´13, FIN
Vo Fínsku sa Death/Doom kapelám darí a zrejme vždy dobre darilo, tamojšie podnebie a klíma zrejme ubíjajú mnohých metalových hudobníkov k melancholicky depresívnej atmosfére a pomocou hudby sa to snažia pravdepodobne ventilovať. Presne toto je aj prípad novej kapely SOLOTHUS, ktorých debut „Summoned From The Void “ práve počúvam, už samotné intro navodzuje neblahé pocity, strašidelná jazda naznačená organom dáva tušiť vážnu a temnú hudbu. Oproti HOODED MENACE viac tiahnu SOLOTHUS k zádoomčivejším a upadajúcim melódiám, inak si zachovávajú asi rovnakú mieru Death Metalu a Doom Metalu a to aj vo svojej ťažkosti. Povedal by som ale, že SOLOTHUS sú viac Doom Metaloví práve pre toto, ukazujú sa ešte v pomalších momentoch, no vedia sa v každej skladbe aj Death Metaolovo nasrať a vytiahnuť hutný a ťažký Death Metalový motív. Ich Doom ponímanie sa často približuje už k Funeral kategórii tohto žánru. Skladby sa zväčša pohybujú okolo 7 minút, až na poslednú 11 minútovú Upon The Shattered Lands, tá je pre mňa symbolicky aj vyvrcholením na konci albumu. Ale nepredbiehajme. Melodika tejto fínskej skvadry je dosť pohrebná, ubíjajúca, čierna a depresívna, no má v sebe aj mnoho majestátnosti a monumentality, cítiť tu aj niečo estetické, umelecké. Melodika je ale poriadne chytľavá, napočúvať tento album nezaberie príliš mnoho času, ale to sa pri kapelách tohto typu stáva pomerne často, album potom nie je dobré točiť stále dokola, ale sem tam ho nečakane vyloviť zo zbierky a vypáliť do prehrávača a až vtedy sa predvedie takáto hudba v plnej miere. Nechcem priamo hovoriť o prvoplánovosti, ale myslím, že k prepočúvaniu príliš veľa nechýba, na obhajobu ale musím podotknúť, že melodika je umne a kompozične veľmi slušne vystavaná, dôležitým aspektom ich hudby je už spomínaná ťažkosť, gitary znejú hlboko a dunivo, obzvlášť v najpomalších momentoch sa budete cítiť akoby ste pojedli nejaké divné hríby a v žalúdku cítite ťažko, úzko, čo môže viesť aj k neveselým myšlienkam. Ťažkosť je ale zachovaná aj v Death Metalových riffoch, vtedy sa bicie rozkývajú a naberú druhý dych, pridávajú na celkovom drive. Najlepšou skladbou teda je pre mňa záverečná vec, má z môjho pohľadu najviac atmosféry, najhlbšie riffy a zničujúce pocity, taktiež taká Magus of Doom ponúka nevšedný Death / Doom zážitok, je cítiť, že chlapi sa s riffami dosť vyhrali, ich vedenie gitár je precízne, profesionálne prehmaty po pražcoch svedčia o kvalitných hudobníkoch. Veľkú úlohu hrá aj vokalista Kari, hlboký uhrančivý growling v najnižšej znesiteľnej polohe, v jeho hlase cítiť bublanie hlasiviek, ide to z neho prirodzene a nenútene. Sekundujú mu aj obaja gitaristi, tí zas používajú viac urevanejšie, no stále extrémne hlasy zväčša v refrénoch. Celkom slušný materiál bude určite vhodný pre fanúšikov fínskeho Death / Doomu, ja si „Summoned From The Void“ pustím tak o pár týždňov alebo mesiacov, aby tá sila mohla expandovať v plnej miere.
6/43:22/ 8,5 Mortuary
http://solothus.bandcamp.com/
Vo Fínsku sa Death/Doom kapelám darí a zrejme vždy dobre darilo, tamojšie podnebie a klíma zrejme ubíjajú mnohých metalových hudobníkov k melancholicky depresívnej atmosfére a pomocou hudby sa to snažia pravdepodobne ventilovať. Presne toto je aj prípad novej kapely SOLOTHUS, ktorých debut „Summoned From The Void “ práve počúvam, už samotné intro navodzuje neblahé pocity, strašidelná jazda naznačená organom dáva tušiť vážnu a temnú hudbu. Oproti HOODED MENACE viac tiahnu SOLOTHUS k zádoomčivejším a upadajúcim melódiám, inak si zachovávajú asi rovnakú mieru Death Metalu a Doom Metalu a to aj vo svojej ťažkosti. Povedal by som ale, že SOLOTHUS sú viac Doom Metaloví práve pre toto, ukazujú sa ešte v pomalších momentoch, no vedia sa v každej skladbe aj Death Metaolovo nasrať a vytiahnuť hutný a ťažký Death Metalový motív. Ich Doom ponímanie sa často približuje už k Funeral kategórii tohto žánru. Skladby sa zväčša pohybujú okolo 7 minút, až na poslednú 11 minútovú Upon The Shattered Lands, tá je pre mňa symbolicky aj vyvrcholením na konci albumu. Ale nepredbiehajme. Melodika tejto fínskej skvadry je dosť pohrebná, ubíjajúca, čierna a depresívna, no má v sebe aj mnoho majestátnosti a monumentality, cítiť tu aj niečo estetické, umelecké. Melodika je ale poriadne chytľavá, napočúvať tento album nezaberie príliš mnoho času, ale to sa pri kapelách tohto typu stáva pomerne často, album potom nie je dobré točiť stále dokola, ale sem tam ho nečakane vyloviť zo zbierky a vypáliť do prehrávača a až vtedy sa predvedie takáto hudba v plnej miere. Nechcem priamo hovoriť o prvoplánovosti, ale myslím, že k prepočúvaniu príliš veľa nechýba, na obhajobu ale musím podotknúť, že melodika je umne a kompozične veľmi slušne vystavaná, dôležitým aspektom ich hudby je už spomínaná ťažkosť, gitary znejú hlboko a dunivo, obzvlášť v najpomalších momentoch sa budete cítiť akoby ste pojedli nejaké divné hríby a v žalúdku cítite ťažko, úzko, čo môže viesť aj k neveselým myšlienkam. Ťažkosť je ale zachovaná aj v Death Metalových riffoch, vtedy sa bicie rozkývajú a naberú druhý dych, pridávajú na celkovom drive. Najlepšou skladbou teda je pre mňa záverečná vec, má z môjho pohľadu najviac atmosféry, najhlbšie riffy a zničujúce pocity, taktiež taká Magus of Doom ponúka nevšedný Death / Doom zážitok, je cítiť, že chlapi sa s riffami dosť vyhrali, ich vedenie gitár je precízne, profesionálne prehmaty po pražcoch svedčia o kvalitných hudobníkoch. Veľkú úlohu hrá aj vokalista Kari, hlboký uhrančivý growling v najnižšej znesiteľnej polohe, v jeho hlase cítiť bublanie hlasiviek, ide to z neho prirodzene a nenútene. Sekundujú mu aj obaja gitaristi, tí zas používajú viac urevanejšie, no stále extrémne hlasy zväčša v refrénoch. Celkom slušný materiál bude určite vhodný pre fanúšikov fínskeho Death / Doomu, ja si „Summoned From The Void“ pustím tak o pár týždňov alebo mesiacov, aby tá sila mohla expandovať v plnej miere.
6/43:22/ 8,5 Mortuary
http://solothus.bandcamp.com/
