SOMNIATE „The Meyrinkian Slumber“, Lavadome Productions, CD´20, CZ

Novinka a zároveň debut „The Meyrinkian Slumber“ od SOMNIATE preletela našimi médiami všetkých druhov ako blesk, a už asi ťažko nájsť portál, alebo časopis, kde by sa aspoň nevyskytla správa, recenzia, či rozhovor. Veľkú zásluhu na tom určite má samotná zostava, kto by si nevšimol všetkých hudobníkov z už zabehnutých kapiel, netreba ani menovať. Osobne som sa recenzii dlhšie vyhýbal a chcel som si nechať nejaký odstup, kým pristúpim k recenzii, dnes je deň, kedy túto nahrávku využijem na zrecenzovanie. To, že vznikla podobná kapela v Čechách je celkom zaujímavé, keďže niečo podobné tu hľadať ťažko. Niečo obdobné by mohli teoreticky hrať Inferno na posledných albumoch, ale oni sú natoľko originálna kapela, že budú zástupy iných, ktorých budú práve oni inšpirovať! SOMNIATE sa rozhodli ísť cestou moderného, prepracovaného, atmosférického Black Metalu s menšími presahmi do Death Metalu, kde by som v tomto tak trochu zmienil snáď inšpirácie od Immolation, Ulcerate, Gorguts a podobne. Väčšina nosných riffov sa však opiera o francúzsko-islandskú školu a myslím, že ani tu nemusím vypisovať mená, v ostatných recenziách ich bolo spomenutých dosť. Treba uznať, že „The Meyrinkian Slumber“ je zložený s citom a umom, na to, že ide o prvú nahrávku. Ono povedzme si úprimne, skladať hudbu tohto typu to chce mať aj skúsenosti z hrania, mať nejaké tie technické zručnosti ale aj správne temné cítenie, bez týchto atribútov by len ťažko vzniklo dielo tak komplexné, strhujúce a zaujímavé. Na druhú stranu však treba aj dodať, že SOMNIATE neprišli s ničím novým, kapiel hrajúcich podobnú hudbu je teraz všade dosť a tu sa tiež už začína vytvárať určité klišé, keďže mnohé kapely sa začínajú na seba dosť podobať a začína byť celkom ťažké niektoré rozlišovať, prežijú len skutoční majstri ako Deathspell Omega, BAN a podobne. Aj tak však treba brať debut týchto Pražákov vážne, naozaj vytvorili slušné dielo a sú vlastne prvými na našom území, kto sa vydal touto ťažkou cestou. Harmónie, ale aj disharmonické časti sú celkom ťažké, nie je to rozhodne jednoduché počúvanie, aj keď na prvé počutie sa to tak môže javiť. Mnohé vrstvy sa celkom ťažko lámu cez seba, vznikajú ďalšie kaskády harmonických vzťahov, často podporené ďalšími vyhrávkami, sólami, či rytmicky sa meniacimi časťami. Dobrým príkladom je z môjho pohľadu tretia In Bone Incorruptible, kde dochádza k dosť zaujímavým zvratom, zmenám nálad, rytmiky, dobre spracovaným gitarovým sólam, zvláštnym melódiám, vrstveniu. SOMNIATE aj keď v niektorých momentoch používajú tzv. zapamätateľnejšie harmónie, tie nie sú tak primárne postavené, že by ste ich mohli kedykoľvek vyloviť z pamäte (možno len nejakú dobu po napočúvaní) a už tobôž nie zapískať. Vždy ma oslovoval takýto druh melodiky, ten neprvoplánový, podvedomý, skrytý. Tej disonancie zas nevyužívajú natoľko, ako mnohé iné podobné kapely, často táto vychádza skôr z dvoch celkom odlišných gitarových liniek, na prvý pohľad nesú zvučiacich, až po opakovanom prepočutí vám začnú dávať logiku aj keď zvláštnu, ale predsa. SOMNIATE sa učia za pochodu a ide im to celkom dobre, myslím, že ich ďalšia nahrávka bude ešte kvalitnejšia a vychytajú tie malé chyby, ktoré na „The Meyrinkian Slumber“ sú. Často sa v recenziách preberá samotný zvuk nahrávky a hlavne zvuk bicích, v tomto prípade to vidím podobne. Bicie trochu uberajú vietor z plachiet gitarám, aj keď gitary počuť dobre, bicie tak trochu na seba pútajú viac pozornosti. Samozrejme výkon Tomáša je super, skôr mi príde, že vo zvuku bicích sa nechali ešte dosť inšpirovať Death Metalovým znením čo je na jednu stranu do určitej miery originálne, iné kapely by volili iný zvuk súpravy rozhodne. Na druhú stranu to trochu bije do uší, ale dá sa na to zvyknúť. Všímam si, že napr. na začiatku Of Fragnance and Light, keď na začiatku hrá samotná gitarová pasáž za doprovodu činel, znie to skvele a tieto riffy celkove majú autentickú mystickú súhru a temnú atmosféru, no ako sa zas oprú tlakové bicie, gitary sú akoby v úzadí. Mimochodom, táto skladba patrí tiež medzi tie najpodarenejšie, má to dobrý tok kompozície, ale aj momenty, kedy tuhne krv v žilách, myslím tie s jemnocitným chvením. To, že je celý album venovaný Gustavovi Meyrinkovi a jeho práci Golem vie už snáď každý, možno to niekoho aj primälo si toto dielo prečítať vďaka „The Meyrinkian Slumber“, o to lepší pocit z počúvania dotyčný môže mať. Rozhodne si na seba SOMNIATE uplietli tak trochu bič, pretože bude celkom výzva prekonať ho. Všimol som si, že debut sa ocitol v mnohých topkách za rok 2020 aj v zahraničí a u nás rozhodne patrí, medzi to lepšie, čo bolo vydané.