„Kdyby se mužům dostávalo manželek, jakých si zasluhují, měli by zatraceně těžký život.“ Oscar Wilde
 
 
 
 
 
Pokiaľ hľadáte v hudbe jasné a logické harmónie, poriadok a súlad, určite nepokúšajte jedovaté a strmhlavé rokliny Poliakov STILLBORN. Už som recenzoval pár ich nahrávok, preto znova doplním, že táto kapela je tu s nami už od roku 1997 a ich prvou nahrávkou bolo demo „Mirrormaze“ z roku 1999. Doteraz vydali 5 plnohodnotných albumov a ďalšie krátkometrážne nahrávky. Na novinke „Crave For Killing“ predstavuje trio svoju nehumánnu a zlovestnú tvár ako aj kedykoľvek inokedy. Čakať od týchto starých psov ústupky, alebo experimentovanie, to skôr mesiac zmizne z oblohy na večné veky. STILLBORN nikdy neboli zástancami melodickej tváre Metalu, ich štýl je miešanie Black Metalových riffov s Death Metalovými výbuchmi a do toho podsúvajú aj neskrotné prvky War Metalu. Celý tento kolos pôsobí ako vojnová mašina s tehlou na pedále, teda mnohé tupé výrazy gitarových stien pôsobiace ako demolačná čata, tie sú narúšané občasnými rytmickými skratmi, ktoré ale určite nevnášajú do ich hudby nič zrozumiteľné.
Nový materiál dosahuje len niečo cez 20 minút pustošenia v hromovom štýle. Je tu pár momentov, kedy možno povedať, že sa dá zachytiť akási stopa po niečom, čo vám zreteľnejšie zanechá pocit zapamätateľnosti. Mám na mysli napr. titulnú skladbu Crave For Killing, kde niektoré gitarové linky pôsobia o niečo „logickejšie“ a prístupnejšie, no v rámci možnosti kapely ide i tak o chaotický výstup a na skladbu si len tak nespomeniete. Napočúvať si tento (ale aj staršie veci) materiál je celkom komplikované, dostanete sa do niečoho akoby na vás padala hustá sutina a vy stojíte len bezmocne v jame. Riffy plnia skôr násilnú a chaotickú víziu týchto protagonistov, do určitej miery sa do skladieb dostanete, no vždy budete valcovaní prichádzajúcou brutalitou. V niektorých riffoch cítim aj prvky extrémneho Thrash Metalu, teda nie že by ste tu počuli priamo Thrasový riffing, ale zvuk gitár a určitá ich agresívna odozva pôsobí ako niečo na spôsob extrémnych Thrash / Black kománd. Dokonca aj keď STILLBORN trochu uberú z plachiet v rámci brutality, ako napr. v poslednej Staroswiekosc we mnie jest, kde príde aj na ťažšie a pomalšie riffy, melodika sa nekoná. Ok, posledné sólo dostalo do vienka niečo z melodiky v starom Metalovom štýle, no z môjho pohľadu sa jedná o akýsi pohreb samotného poslucháča, pretože toto melodickejšie sólo a následne aj riffy za ním sú akýmsi morbídnym odprevádzaním do hrobu než predzvesťou ďalšieho smerovania kapely. No z tohto sa dá jasne usúdiť, že keby chlapi chceli, dokázali by vykúzliť aj zapamätateľné a harmonickejšie skladby, ale tadiaľ ich cesta rozhodne nevedie. 
Väčšina War Metalových kapiel je ešte na extrémnejšej a drviacejšej vlne, STILLBORN ale pridávajú aj čistejšie Black / Thrash / Death rozhranie, no stále sú v móde vojnového aktu, preto stále pôsobia tak besne a drviaco. Nahrávka je určite venovaná a určená pre špecifického poslucháča, vyžívajúcemu sa v monštruóznom vyčíňaní negatívnej hudby.
STILLBORN „Crave For Killing“, Godz ov War Productions, EP Digital promo´18, POL


5/20:19/ 7,5                                           Mortuary


http://www.facebook.com/stillborn.pol
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]