Táto Goth Rocková legenda z Jihlavy nám vytvára zvláštnu auru v živote už pekne dlho, začalo to už dosť dávno albumom „Amulet“ pokiaľ teda pozerám len na štandardné albumy. Osobne mám rád celú diskografiu kapely, od ich najstarších vecí, ktoré boli viac zastreté a tajomné, cez strednú a trochu „metalovejšiu“ éru a albumy ako „Nosferatu“, „Werewolf“, či „Ztraceni v Karpatech“. Taktiež mám úžasné spomienky na dobu kedy vyšiel „Metropolis“, ale aj „Vendetta“. Čistou čerešničkou na čiernej torte bol rozhodne album „Vampire Songs“, ktorý sa skladal z rôznych starých rarít a vždy sa rád ponorím do hĺbky tohto opusu. Taktiež nové obdobie s albumami ako „Dogma“, alebo terajším „Intacto“ stále pripomína, že kapela to ešte stále myslí vážne a dvierka do tmy sú stále pootvorené. Ani ma nenapadlo, že by „Intacto“ mohol byť slabší album, aj keď pri prvých počutiach ma prepadali myšlienky, že tu máme pokračovanie „Dogmy“. Album sa dá celkom rýchlo napočúvať vďaka chytľavým melódiám, tak typickým pre XIII. STOLETÍ. Nikto im nemôže zazlievať nejakú neoriginalitu, kapela si vytvorila svoj spôsob interpretácie už v demo časoch a doteraz sa držia svojho kopyta. Kapela sa vyvíjala desaťročiami, stačí si prejsť celú diskografiu sluchom, každé ich obdobie malo niečo do seba a bolo hodnotnou výpoveďou svojej doby. Už dnes je XIII-tka legenda a osobne si myslím, že aj v budúcnosti, keď tu už my nebudeme, bude stále v určitých sub-kultúrach táto kapela cenená a vyhľadávaná, ich prvotné albumy budú drahými raritami. To, čo je pre túto bandu najcharakteristickejšie, je samozrejme atmosféra ako taká, tá sa ukrýva nielen v samotnej hudbe, ale aj v textoch, ktoré sú tak špecifické. Taktiež osobnosť Petra Štepána je zaujímavým fluidom a atmosférickým prvkom kapely, dokážete si predstaviť iného sólového vokalistu? Novinka na mňa pôsobí tak trochu aj ako návrat k starším veciam, no rozhodne je aj pokračovaním ich doterajšieho výrazu. Návrat môže byť chápaný aj v tom zmysle, že na „Metropolis“ a „Vendetta“ už dosť prerážala elektronická predzvesť, no potom sa kapela zas vracala do „Rockovej“ podoby a dnes tu máme znova viac gitarový album. Skladby nadobúdajú silu každým prepočutím, každá jedna vec sa prehlbuje a je viac atmosférická. Skladby ako Hodina stínů, Černá věž, Havran, Nebe pod Berlínem, Nocturama, V slzách příštích dnů sú dôkazom, že kapela určite ešte nezostarla a stále zreje ako dobré víno. Ťažké gitarové riffy vytvárajú zaujímavé podobenstvá, tie sú kombinované s Goth Rockovými, neodmysliteľné klávesové plochy sú ako vysoké veže hradu v Karpatoch a Petrove vokály sú tým, čo túto kapelu charakterizuje absolútne najviac. Dve skladby sú postavené aj na akustických gitarách, Havran síce len z polovice, potom nastúpi dravá elektrizujúca gitara a samozrejme charizmatická Nocturama. Hlavne Havran patrí medzi najvydarenejšie kúsky albumu, pôsobí najskľučujúcejším dojmom, cítim tu prach stáročí a desivé myšlienky gotiky. Taktiež som si dosť obľúbil skladbu Horror Monsters, ktorá býva často kritizovaná za text, pre mňa skrytá sila albumu. Album má teraz pre mňa o to väčšiu silu ako som sa v poslednej dobe obul do starých filmov na čele s Kabinetom Dr. Caligari, Freaks a podobne, prepojenie týchto umeleckých diel je dosť zarážajúce. Taktiež ma napadlo, akoby dopadlo pozerať tieto filmy s hudobným doprovodom „Intacto“.
Novinka dopadla veľmi slušne, pevne dúfam, že kapela ešte vystrelí nejakú salvu z dela, a to aj napriek tomu, že zostava kapely sa časom mení a zostáva len osvedčené duo Pavla a Petra. Taktiež dúfam, že posledná skladba V slzách příštích dnů nie je akousi rozlúčkou. Myslím, že ešte ani zďaleka nevyhaslo živé jadro a XIII-tka je stále schopná napísať dobré skladby k temným večerom a ešte temnejším nociam.
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
XIII. STOLETÍ „Intacto“, Warner Music, CD´16, CZ


9/39:31/ 8                                            Mortuary


http://www.xiiistoleti.com/