„Vhodnou základnou pro manželství je oboustranné nepochopení.“ Oscar Wilde
 
 
 
 
 
SLAVE TO SIRENS nie je taká bežná kapela ako by sa mohlo zdať, nie len že všetky nástroje obsluhujú ženy, ale ešte pochádzajú z exotickej krajiny ako je Libanon. Ani som netušil, že je tam rozšírený takýto extrémny Metal. Podľa dostupných informácií majú kapely v tejto krajine dosť náročné podmienky, pretože všetko si musia zaplatiť a vydať sami. Prednedávnom sme recenzovali debutové demo od Sepulchral Rites, čo je tiež ženská kapela, len z Chile. Zdá sa, že na tomto poli to začína rozkvitať. Tento krát ale nejde o čistý DM, ale o Thrash Death Metal v mierne technickejšom prevedení, za ktoré by sa nemusela hanbiť hociktorá mužská kapela, dokonca ani Chuck Schuldiner. EP sa točilo v ich rodnej vlasti, v štúdiu DreamCatchers, ale mix s masteringom prebehol v talianskom štúdiu DyneEngine. Hneď na úvod môžem prezradiť, že sa im podarilo vydolovať veľmi kvalitný zvuk, aký zrejme aj chceli dosiahnuť. Od takejto kapely by som čakal skôr jednoduchšiu a melodickejšiu hudbu s oveľa horším zvukom, pretože EP znie veľmi profesionálne, takúto produkciu by u nás ťažko získala hociktorá metalová banda. Ženy si dali ale hneď na začiatok latku poriadne vysoko a snažia sa nadviazať na odkaz Death s ich "The Sound of Perseverance", prípadne na "Slaughter of The Soul" od At The Gates. Keďže ide o kvinteto, mohli si dovoliť samostatnú vokalistku. Volá sa Maya a má dosť blízko k Chuckovi, čiže vysoko škrekľavý a agresívny prístup. Počuť, že sa snažili zvoliť pomerne pestré prevedenie, každú chvíľu menia tempo, riffy a dokonca aj štýl. Napr. v prvej skladbe Terminal Leeches sa dočkáme aj tremolových výšin akoby z pera Karla Sandersa. Väčšinou však ide o riffové postupy typické najmä pre Thrashové veličiny. Myslím, že celkovým základom ich hudby je rytmika aby to naživo rozhýbalo čo najviac ľudí. Na druhé miesto by som umiestnil techniku a na posledné melodiku, prípadne atmosféru. Melodika je určite trochu potlačená oproti spomínaným kapelám, najviac sa jej zmestilo do sól. Veľmi zaujímavá je druhá Humanesticide kde príde v strede skladby k uvoľnenej akustickej pasáži len preto, aby sa mohla znova naplno rozbehnúť, tým podporili jej gradáciu. Najviac zo všetkých vybočuje tretia Slave to Sirens kvôli zvláštnemu tempu, zachádzajúcemu až niekam do bluesových sfér. Neskôr prejde do Power Groove Metalových zasekávaných riffov a aby toho nebolo málo, v strede skladby príde na rad aj čistý ženský vokál, no len na niekoľko sekúnd, tomu sa hovorí extra pestrosť. Posledná Congenital Evil patrí k tým najlepším, to je už čistá Thrash Death jazda. Tatyana za bicími využíva aj rýchle kopáky, prípadne klepačky čo musí byť pre ňu naživo poriadne ťažká drina. Textovo sa zaoberajú tiež pestrými témami väčšinou sa točiacimi okolo spoločnosti zneužívajúcej jednotlivca, ktorý sa jej môže len ťažko brániť, vycuciava z neho energiu a snaží sa ho zotročiť. Vidno, že nad nimi veľa premýšľali a dali si záležať na ich prepracovanosti. Takisto kompozíciu majú prekvapivo dobre zvládnutú, jednotlivé riffy a pasáže na seba hladko nadväzujú, ale to, čo je celkovo na hudbe najťažšie, je napísať silné a zapamätateľné skladby. To sa dá ťažko naučiť podľa nejakej teórie, na to potrebuje človek talent, alebo kreativitu a tu vidím určite nejaké rezervy. Ďalšia vec, na ktorú mnohé kapely zabúdajú, je niečo svojské a osobité, čím sa odlíšia od ostatných. Pri takom množstve kapiel, aké dnes operujú na scéne, je to o to ťažšie, priestoru je veľmi málo a rôznych detailov, ktoré kapela potrebuje zvládnuť, je veľmi veľa. Ide o prvý materiál, ktorý dáva nádej do budúcnosti, viac nám ale napovie až debutový album.
SLAVE TO SIRENS "Terminal Leeches", self released EP´18, LBN


4/19:34/ 7,25                                                 Storm


facebook.com/pg/Slavetosirens/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]