SUFFOCATION "Breeding The Spawn", Roadrunner Records CD´93, USA

Keď sa povie "Breeding The Spawn", všetka pozornosť je automaticky smerovaná najmä podivnej produkcii. Roadrunner Records mali vtedy finančné problémy a to bol hlavný zdroj týchto problémov. SUFFO chceli znova nahrávať v Morrisound Studios so Scottom Burnsom, no label im to nedovolil. Museli ísť točiť do Noise Lab, West Islip, New York s producentom Paulom Baginom. Výsledkom bola úplne odlišná produkcia, ktorá zrejme zaskočila väčšinu fans. Oproti debutu zmizla všetka ťažkosť a brutalita. Nahradil ich pomerne plochý zvuk ukazujúci komplexnejšiu a technickejšiu stránku kapely. Najmä Mike Smith dodnes odsudzuje túto produkciu, ktorá vraj pochovala všetko ich vynaložené úsilie. Preto sa SUFFO rozhodli znovu nahrať takmer všetky skladby, pridávajúc po jednej na každý album ako bonus, Breeding the Spawn na "Pierced from Within"; Prelude to Repulsion a Anomalistic Offerings na "Suffocation", Marital Decimation na "Blood Oath"; Beginning of Sorrow na "Pinnacle of Bedlam" a Epitaph of the Credulous na "...Of the Dark Light". Možno bolo aj dobré, že produkcia dopadla takýmto spôsobom, pretože ukázala kapelu v inom svetle. Na povrch vyplávalo maximálne surové znenie, úplný opak debutu, akoby to nahrala odlišná kapela. Keby znova nahrávali v Morrisounde, album by bol dosť podobný debutu a ktovie akým smerom by šiel ich vývoj. V tomto štýle je veľmi ľahké sa utopiť v monotónnosti a takýmto spôsobom im osud pomohol. Nielen že sa trochu hudba zmenila, ešte aj zvuk bol tak netypický ako sa dovtedy nikomu nepodarilo. Aj keď ich za to väčšina kritikov kritizovala, ja to nevidím až tak negatívne. Takýto ohyzdný zvuk im dodal zvláštnu autentickú auru, CD znie skôr ako zo skúšobne než zo štúdia, čo sa vždy počíta. Na jednej strane je zvuk čistejší, na druhej zase surovší, lepšie vynikla technická stránka, no zároveň obalená v špinavej hrdze. Toto je presná definícia "Breeding The Spawn", zhrdzavený techno brutal DM s charizmou, ktorá sa im už nikdy nepodarila dosiahnuť. Mike Smith ale po vydaní albumu opustil kapelu aj vďaka zmätkom pri nahrávaní. SUFFO našli svoj typický zvuk a rukopis už od svojich začiatkov a tu len pokračujú v ich rozvíjaní. Dokonca Mike Smith prišiel so svojimi spomalenými klepačkami, čo dovtedy nikto nepoužíval a aj podľa nich sa dali rozpoznať medzi ostatnými. K tomu pridal časté zmeny tempa od klepačiek, cez stredné grooves až po najpomalšie heavy slamovačky. Brutálne Thrashovo orientované riffy, nervydrásajúce sóla a Frankov ultra brutálny vokálny prejav. V porovnaní s debutom prišla mierna zmena, občas možno zachytiť niektoré slová, čo robí tento album zaujímavejším z vokálneho hľadiska, Frank postupne zvyšoval úroveň svojej zrozumiteľnosti zachovávajúc si zároveň monštruóznu zverskosť. Skladby sa môžu zdať ako jednodimenzionálne, ale každým ďalším počúvaním rastie faktor rozoznateľnosti. Nekompromisný smer materiálu ukazuje, že kapela nemá v úmysle potešiť lahodné uši poslucháčov, skôr naopak, snažili sa rozmlátiť a zmasakrovať všetko naokolo, bez ohľadu na výsledok. Oproti minulosti je CD ťažšie preniknuteľné vďaka vyššej komplexnosti a drastickej redukcii častých chytľavejších úsekov. "Breeding The Spawn" je asi najchorobnejšie znejúci album SUFFO, čomu sčasti dopomohla aj ohavná produkcia a nasranosť kapely vďaka problémom pri nahrávaní, preto má najbližšie k ich prvému EP "Human Waste". Zaujímavo znie basovka Chrisa Richardsa, ktorá dostala najviac priestoru najmä v strede tretej Epitaph of the Credulous, znie úplne morbídne, ale iným spôsobom než to robili Autopsy. Šiesta Anomalistic Offerings zaujme najmä strašidelne atonálnymi atmo riffmi v úvodnej časti skladby. Je to určite ich najzvrátenejší album, pretože riffovanie znie zdevastovane, akoby rozsekli dva riffy napoly a následne ich zvyšky spojili dokopy. Toto je čierny kôň diskografie SUFFO, ale nebola to ich voľba, dopomohol im k tomu label. Aj keby točili v Morrisounde, nezmenilo by sa nič na fakte, že je to ich najťažšie pochopiteľný zásek a najväčšia výzva pre poslucháčov.