Vitamíny a minerály pro zdraví a krásu
 
 
 
 
 
Odchod Mikea Smitha mohol spôsobiť mnohým fans mierne obavy ako ho nahradí pomerne neznámy Doug Bohn, no hneď na úvod môžem povedať, že ho nahradil viac než dobre. Dokonca si dovolím tvrdiť, že človek neznalý informácií o zostave by určite uveril, že to nahral sám Mike. Doug dokonale odkopíroval jeho štýl a keďže boli SUFFO práve na vrchole svojej formy, jeho meno muselo v očiach fans stúpnuť veľmi vysoko. Situácia okolo Roadrunner Records sa trochu zmenila, začali sa zbavovať väčšiny DM kapiel, ale SUFFO sa mohli už konečne vrátiť do Morrisound Studios aby predviedli ako by znel "Breeding The Spawn" s lepšou produkciou a podarilo sa im to dokonale. Zvuk je hustý, brutálny, ťažký a temný, dokonca veľmi dobre počuť aj basovku, čo bola určite neľahká úloha na takúto komplexnú hudbu. Scott Burns zo seba vydoloval nadľudský výkon, čo viedlo k jednému z najlepších brutal DM albumov všetkých čias. Zároveň ide o posledný album s gitaristom Dougom Cerritom a basákom Chrisom Richardom. Takéto mená v zostave zaručili, že sa im podarilo posunúť brutal DM na vyšší level, urobili z neho umenie podobne ako sa to podarilo Morbid Angel v temnom DM. Oproti predošlým zásekom nastali určité zmeny v štruktúrach skladieb, väčší dôraz kládli najmä na pomalšie heavy riffy, ale nie len že boli rovnako brutálne, tvorili aj dokonalý kontrast k rýchlym tempám a komplexnému vraždeniu. Ďalšiu zmenu priniesol Frankov vokál, preč sú časy gutturálnych dávení, ktoré prevládali na predošlých dielach, nahradili ich ešte zrozumiteľnejšie, ale stále vysoko efektívne, smrteľné growly. Aj keď bola ich produkcia vďaka tomu mierne prístupnejšia, nestratili ani kúsok svojej sily, skôr sa viac vzdialili od väčšiny vtedajších bánd. Do brutal DM priniesli niečo nové, temné až kakofonicky znejúce riffy, ktoré im dodali desivú strašidelno abstraktnú atmosféru. V spojení s občasnými komplexnými tempami tak posunuli hranice žánru do málo preskúmaných teritórií. Bolo by zaujímavé keby sa týmto smerom posunuli ešte ďalej a pridali ešte viac takýchto podivných riffov, ale osud im v tom zabránil, po nasledujúcom krátkom EP nasledoval aj rozpad kapely. A čo je najhoršie, už nikdy sa im nepodarilo vrátiť na taký vrchol ako dosiahli v tejto prvej dekáde svojej existencie. Skladby majú extra vysokú kvalitu a hoci nie sú všetky ľahko prístupné, alebo zapamätateľné, opakované počúvanie odhalí infekčne nákazlivé rytmy. Veľmi tomu nepomáha ani nízka úroveň melodiky, alebo veľa krátkych stopiek, niekoľko sekundové klepačky a časté zmeny tempa v každej skladbe. Jedna z prvých vecí, ktoré si niekto môže všimnúť, je ako obscénne basovo tento album znie. Pomáha tomu aj veľmi hlučná basovka, inak by ste ju ani nepočuli. Gitary sú skôr rozmazané než čisto znejúce, ale vďaka dostatočným výškam dobre počuť jednotlivé technické manévre. Zároveň znejú veľmi prirodzene, žiadne nezmyselné, či nelogické postupy, ich tvorba nemilosrdne a brutálne energickej hudby má svoj vyšší význam. Pri konci albumu dostanú slovo 2 znovu nahrané skladby. Najmä tá prvá, Synthetically Revived z prvého EP "Human Waste", prekvapivo nepôsobí vôbec rušivo, keďže vtedy hrali ešte trochu jednoduchší a priamočiarejší štýl, dokonale zapadla medzi zvyšok. Druhou je Breeding the Spawn z predošlého záseku. Celý materiál je kompaktný po stránke štýlovej aj kvalitatívnej, takže každý jeden opus môže byť označený ako vrcholový zástupca. Nie je veľa albumov, ktoré by mohli dosiahnuť jeho nadšenie z kontrolovaného násilia. Aj dnes, po 22 rokoch od vydania, znie stále vysoko nadštandardne a presvedčivo. Hudobnú stránku dokonale zvizualizoval do podoby obalu japonský umelec Hiro Takahashi, ktorý zomrel v roku 2005. Abstraktno strašidelný námet pripomína najlepšie diela Dana Seagraveho.
SUFFOCATION "Pierced From Within", Roadrunner Records CD ´95, USA


9/45:26/                                                         Storm


https://www.facebook.com/suffocation
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]