SUMMON „Parazv Il Zilittv“, Iron Bonehead Productions, CD´18, POR

Death Metal ako taký je zemitý, býva z 90% zasadený v realite a to, čo vás na tomto žánri vždy dostane, je predovšetkým rytmika, ktorá drží často poslucháča tu a teraz a to isté sa dá povedať aj o gitarách a harmóniách. Melodicky sa opiera o chorobnosť, ťažkosť ako zem! Pocity sa pohybujú v rámci smrteľnosti, násilia, vojny a psychologickej temnoty, je stelesnením matérie. Je len veľmi málo Death Metalových kapiel, ktoré by prebili Hudobnosť a pôsobili viac étericky, fantazmagoricky, či metafyzicky, na to tu máme Black Metal s rituálnym odkazom minulosti. Ak tieto dva žánre spojíte, potom môže aj Death Metalová kapela dosiahnuť onú parapsychologickú a čisto temnú esenciu podobnú tej Black Metalovej, ktorá je ukotvená vo vzduchu, priestore, vesmíre ako takom. SUMMON určite nechcú poslucháča nechať len tak „pobehovať“ po zemi, ale chcú ho zobrať do obludných častí spirituality pomocou divokých a rýchlych temp, ale aj hrozivo pomalých besov, za hranice vnímania našej reality. So SUMMON sme sa stretli už pri predošlom skvelom EP „Aesthetic of Demise“ a bol som naozaj nadšený ich strašidelným hukotom po ktorom ťažko aj spávať. Dnes už ale kapela disponuje riadnym debutom „Pazazv Il Zilittv“, ktorý im vydali Iron Bonehead s dĺžkou presahujúcou 40 minút. Chlapi robia čo môžu aby zostali hlavne v Death Metalovom žánri, čo dokazuje hlavne skladba Howling Graves, ktorá prichádza po tajomnom intre Whisper of The Black Moon. Portugalci ale komfortne do svojich smrtiacich riffov zapracovali diabolskú estetiku a pomocou uhrančivých a sepulchrálnych pomalých gradácií rozosievajú bezbožný vírus a hlbinný des pripomínajúci niektoré Lovecraftove myšlienky. Aj keď ich hudba pôsobí na povrchu jednoduchšie oproti iným DM spolkom, keďže sa neorientujú na technickú stránku hrania, neustále pripomínajú prítomnosť smrti, pádu, transcendencie a hrozivého spirituálna. Miešajú rýchle výbuchy detonujúcich brutálnych sekvencií s prehnitými pomalými časťami, ktoré vás odnášajú na pokraj chápania. V druhej Cvlt of Abomination rytmicky pokúšajú aj punkové teritória absolútne jednoducho ladenými tempami pripomínajúcimi severské Death Metalové blúznenie, aj zvuk gitár je viac zrnitejší, no harmónie už niekde zachádzajú do čudných priestorov bizarnosti a škaredosti. Skladbu otvárajú aj zatvárajú kostolné zvony, čo evokuje záhrobnú temnotu ale všetko je pod kontrolou zohavenia. V ďalšej Shapes of Darkness Transcending sa zas na mňa rútia mútne a nekalé Black Metalové tremolá, samozrejme nie počas celého aktu, ale často nás tu odprevádzajú na pohrebisko s čiernym oltárom, ktorý je aj bránou tam, kam by sa človek po smrti radšej dostať nechcel. To znamená, že každá z trojice skladieb, ktoré som opisoval, má iný charakter, SUMMON si celkom dobre udržujú variabilitu aj keď pre náhodného a hlavne povrchného poslucháča bude asi všetko znieť ako kalné blato. Ak sa ale pozorne započúvate do jednotlivých riffov, pocitov obsiahnutých v nich a otvoríte svoje receptory senzitívneho vnímania, uvidíte aké rozdielne tieto skladby sú. V podobne strašiacom a mučivo zúfalom móde pokračuje aj ďalšia Below Death Splenddovr. V momente vás hneď uvrhne do osídel pekla, do jeho najhlbších komnát plných labyrintov a hučiaceho ohňa zo všetkých strán. Pomalé a pochmúrne vedenie riffov navodzuje Doomovú hrôzu a basa krivolako ohýba svoje morbídne zvuky, v tejto skladbe sa vyskytuje úplne odlišný druh vokálu, ktorý akoby vychádzal z čierneho zrkadla, akoby ani nebol reálny. N. používa samozrejme dusený growling, ale zrozumiteľný, no v tejto spomínanej skladbe akoby už vydával a dávil svoje posledné vzlyky spoza brány času a priestoru, je to dosť nechutné ak sa na to sústredíte. Najpomalšia skladba. Nasleduje titulná Parazv Il Zilittv začínajúca rituálne pomocou ponurej klávesovej plochy do ktorej je vsadená pišťala, jej zvuk mi evokuje nejaké indiánske etnikum a melódia je vyslovene odradzujúca. Husté ale aj vytrvalo bludné riffy sa spustia hneď, ani sa nenazdáte, v tejto skladbe cítim menší vplyv majstrov Impetuous Ritual, ale len v rýchlych častiach, skladba časom úplne spomalí, basa sa znova vykrúca ako škvariace sa telo na rošte, zvuk je abnormálny, cítim za ním veľkú priepasť, ponad ktorú sa všetky riffy, beaty a strašné vokály vznášajú v mŕtvolnom opare. Melodicky nie je všeobecne veľmi čo riešiť, tento druh harmónií prináša do duše znepokojenie a nebezpečenstvo, je to úplne iný druh harmónií aké sa využívajú v Death Metale, má bližšie k Black Metalovej estetike, no svojimi pomalými ťahanicami je to tiež položené ešte v šialenejšom rozpätí a tak si mnohí čistí fans neprídu na svoje, myslím Death, Black, alebo Doom, pretože „Parazv Il Zilittv“ neobsahuje čisté esencie zo všetkých, ale aj niečo navyše. Takto by som mohol pokračovať aj ďalšími tromi skladbami, ktoré rovnako vyjadrujú ohromujúce a skľučujúce smerovania k mŕtvolnej ceste poznaním, do hĺbok, kde sa odváži len skúsený mág aby pátral po vedomostiach a skúsenostiach, ktoré by iným spôsobom nezískal. Som veľmi rád, že SUMMON sa priamo vyhli kopírovaniu typického Incantation štýlu, pretože aj tam sa využíva drvenie verzus pomalé dávkovanie hrôzy, zachytil som len minimálne vibrácie z tohto poľa, o to viac sa cení, že neznejú ako ich kopírka ani napodobenina. To isté môžem napísať aj k Morbid Angel, nenašiel som žiadne spoločné prvky, SUMMON sú úplne inde. Zvuk nahrávky je zohavený k obrazu svojmu, tak aby vyhovoval pre tento druh parazitickej hrôzy, čiže gitary majú v sebe určitú éterickosť, aj keď znejú dosť robustne a podprahovo. Bicie sú skôr zvukovo podobné Incantation, ale J. hrá úplne iné tempá a iným štýlom než Kyle. Nejde o nič objavné, podobné kapely tu máme napr. Impetuous Ritual, Portal, The Ominious Circle, Grave Upheaval, Abyssal, ale môžem povedať, že SUMMON vkladajú do svojej tvorby aj kus vlastného ducha a dokážu nepríjemne strašiť.