SUMMON „Helios“, Godz ov War Productions, EP´20, POR

Stavím sa, že mnoho metalistov si myslí, že z Portugalska nepochádza veľa Metalových kapiel a každý by sa odvolával hlavne na Moonspell a možno pár undergroundových BDM kapiel. Pravda je taká, že ich scéna bola vždy omnoho menšia, no v dnešných dňoch tam dole, v undergrounde hnije množstvo hroziacich mien, od The Ominous Cicrle, Infra, Archaic Tomb, Graves, Viles Vitae až po Black Circle spoločnosť, kde nájdeme Vetala, Decrepitude, Mons Veneris, či Irae. Ďalším zaujímavým menom v ranku odporného, obludného, kaverózneho a podivného okultného odpadu je SUMMON. S touto mátohou sa nestretávame prvý krát, osobne som recenzoval obe ich predošlé diela EP „Aesthetic of Demise“ ´17 a debut „Parazv Il Zilittv“ ´18. Obe predošlé diela vydali Iron Bonehead Productions, no nové EP „Helios“ si zobrali pod svoje krídla poľskí Godz ov War Productions. To, čo sa deje počas týchto necelých 20tych útrpných minútach, môže byť pre mnohých nočnou morou, no odchovanci na Grave Upheaval, Altarage, Abyssal, Antediluvian, Temple Nightside, Vassafor, Ill Omen, Impetuous Ritual, Mitochondrion, či Paroxsihzem určite nebudú až tak prekvapení týmto počinom. Tento druh povedzme temného a záhrobného Death Metalu mohli naštiepiť v 90tych rokoch hlavne Incantation, neskôr začali vznikať kapely, ktoré dobre vystihovali atmosféru hlbinných priepastí či neznámych, vesmírnych, nehostinných diaľav, podobných smrti a chaosu. Presne týmto smerom sa uberajú aj SUMMON. Pre pochopenie ich hudby je dobre mať napočúvané vyššie spomínané kapely, pretože už len samotný zvuk nahrávky a nazhromažďovanie množstva špiny, neúcty voči životu a velebenie chorobnosti a zla, nie je rozhodne pre každého. Ešte aj staré albumy Cannibal Corpse sú oproti mnohým týmto kapelám dosť chytľavé. Summon pracujú s hrubým riffom, nepozastavujú sa príliš nad jeho osekávaním. Mám dojem, že v prvom rade im ide o zachovanie náčrtu hrôzy, niečo ako keď talentovaný maliar začne na papieri zhmotňovať neľudskú hrôzu a už náčrt vyzerá tak nechutne, že to netreba ani dokončovať, pretože výjav budí absolútny odpor a jeho dokončenie by len mohlo poškodiť tú pôvodnú dych berúcu skicu. Niektoré z vyššie spomínaných kapiel sú viac technickejšieho charakteru, iné pracujú viac s hrubou silou a masívnou atmosférou, v tomto prípade je to možnosť b/. Hudbu na „Helios“ je celkom ťažké napočúvať, pretože gitary sami o sebe neponúkajú žiadne záchytné body, len akési hlučné a dunivé besnenie spod zeme, dávenie obludnosti z prastarých časov. Do toho si pridajte podivuhodné gitarové vyhrávky s podobe strašidelných kvíliacich sól, pripomínajúc okrídlené smradľavé bytosti z neznámych končín besu. Bicie sú podobne zadupané pod zem, rytmičák pôsobí malátnym zvukom, kopáky bublú naspodku akoby z bažiny a prechody sa ozývajú ako klopanie na rakvu. Vokál je pre tieto kapely, ale aj túto konkrétnu nahrávku dôležitý, tu by sa len ťažko uspelo s obyčajným DM murmurom, treba doň vniesť ešte ohromnejšie a nepríčetnejšie pocity, démonické reptanie s bludným echom, aby to celé dávalo ešte škaredšie odtiene červenej. SUMMON v žánri neprinášajú však nič podstatné, sú kapely, ktoré toto remeslo absolútne vyšperkovali a dotiahli omnoho ďalej, EP tak skôr uspokojí maniakov bažiacich po hrubom strašení a devastácii duše. Taktiež ale ani nejde o nahrávku do ktorej by bolo treba kopnúť a už ju nikdy nepočuť. Hlavne posledná z troch skladieb Helios III otvára bránu mocnostiam hniloby a práchnivého žiaľu, aj keď táto skoro 10 minútová kompozícia je od druhej polky už len bezbožným mátaním na báze zvukov, šialených šepotov a podivného mámenia obrazotvornosti.