SUSPIRAL „Delve Into The Mysteries of Transcendence“, I, Voidhanger Records, CD´16, ESP

Španielska Black / Death scéna má hlavne jedného ťahúňa, a tými sú Teitanblood, v podobných stopách sa rozhodli kráčať aj ich krajania SUSPIRAL, ktorých niektorí členovia sú skôr známi z Arkaik Excruciation a Sheidim. Kapela sa skladá iba z dvoch členov, podobne ako Teitanblood, na takúto hudbu bez problémov stačia štyri končatiny, teda pardon, šesť, keď si predstavím bicmana. Samozrejme španielska scéna má aj ďalšie zaujímavé kapely z tohto žánru, ale dnes nás zaujíma práve debut „Delve Into The Mysteries of Transcendence“ od SUSPIRAL. Minulý rok stihli vydať ešte EP „Dawn of Kezeh“, ktorý som síce nepočul, ale vraj sa jednalo o poriadny War Metalový bodrel. Novinka ponúka škaredý pohľad do vnútra chaosu a vriacej hrôzy, je to obrovská hlbočina hulákajúcej smrti a smradľavých beštialít v zatuchnutom háve. Dnes SUSPIRAL skôr vsádzajú na temné atmosférické šialenstvo než na War Metalové bzučanie, ich skladby sa zrazu predlžili, veď debut obsahuje len tri kúsky, z toho dve bez problémov presahujú desať minút a tá jedna takmer dosahuje desať minút. Z ich hudby číha nadprirodzená hrôza, už pri prvom počutí som vedel, že nie všetko je v poriadku a krvácajúce kríže stonajú v umrlčích stonoch. Strašidelná a malátna pochmúrnosť sa začne na vás sypať v momente ako sa spustí prvá skladba Poisonous Essence o dĺžke bez mála takmer 13 minút. Ťahavé a vláčne riffy sú striedané rýchlymi riffovačkami v Black Metalovom duchu, skladba priam nadobúda schizofrenickú rovinu. V rýchlych sekvenciách dominuje vražedná satanská brutalita a v pomalých zas dekadentná zhovädilosť. Všetko je to podané asi v polovičnom pomere a celkové vyznenie kapely je špinavé. Nemusíte sa vôbec obávať čistej a priehľadnej produkcie, všetko znie ako spopod čierneho kostola, ktorý bol zasypaný pieskom ešte v predkresťanskej ére, oltár je ohavný a oplzlý, fresky ponúkajú apokalyptické výjavy. Zvuk celkove ponúka určitú podobnosť s Grave Miasma, mierne echo dodáva na okultnej atmosfére a analógovo podfarbený sound vás pripúta k onomu oltáru. Ani náznak po niečom modernom v zmysle zvuku, prístupu či neortodoxnosti. Kapela pôsobí akoby sa narodila priamo vo vekovitej hrobke, kde neprenikol ani vlások slnečného svetla. Druhá skladba Hiereia Deúro sa nesie v znamení ancikrista, červené oči, zlovestný úškľabok a zohavená koža, spálená do čierna. Z gitár povstáva morbídna predtucha a bicie sú groteskne prekliate. Takýto štýl bubnovania sa už málo počuje, žiadne extrémne rýchle a presné kopáky, skôr bublajúce basové kadencie a rozsypané činely. Bicman síce nepatrí medzi svetovú špičku, ale svoju prácu privádza do hĺbky, jeho hra je ako stvorená a prispôsobená pre SUSPIRAL. Posledná skladba The Art of Death je vyvrcholením ich celkového snaženia, už úvodný sólo riffing je desivý a keď sa do toho spustí rytmika a vokál, je to mátožná zlovôľa a bedákanie rozochvenej mŕtvoly. Zákerne riffy, ktoré sú vedené s brutálnou morbídnosťou a chlipnosťou, vás rozomelú na prášok. V tejto skladbe sa vyskytujú najtemnejšie riffy, najmysterióznejšie obludnosti a najgrotesknejšie strašenie. Znova prebiehame od pomalých pohrebných bizarností ku krutým orgiám desu, tiene sa mihajú v kryptách nekonečnosti a atonálne organy oznamujú večnú slávu mŕtvosti. Špecialitou kapely je používanie dlhých a chaoticky pokrivených sól, tie sa prelínajú celkovým dianím celej hudby a dotvárajú tak jedinečnosť a svojský charakter kapely. Sóla sú ukrutne dlhé a groteskne šklebiace sa. Nemajú v sebe známku melodiky alebo poriadku, sú stelesnením nočných vetrov nad polorozpadnutými cintorínmi a fujavicami arktických besov. Tento album sa ani tak nepočúva ako preciťuje, vniká do vás so zákernosťou, prehlbuje rany a rozpaľuje dychtivé ohne. „Delve Into The Mysteries of Transcendence“ je jeden z najstrašidelnejších a najúprimnejších albumov za posledné obdobie, rozbahnené rozvaliny uprostred mučiaceho ticha a stúpajúcej hlučnosti. 33 minút monštruózneho obradu na počesť burácajúcej odpudivosti.