SVART CROWN „Profane“, Listenable Records, CD´13, FRA
Z predošlého albumu SVART CROWN „Witnessing The Fall“ som bol doslova nadšený, z novinky už toľko nie. Na minulom albume sa nachádzala neuveriteľná hradba neprístupnosti, šialený Black / Death ťažko k niečomu prirovnateľný, musel som ho napočúvať na x krát aby som sa prepracoval k jeho jadru. Novinka „Profane“ je úplne iná, rýchlo sa usídlila v mojej hlave vďaka chytľavým riffom, ktoré sú často až príliš priehľadné. Netreba sa ale báť nejakej komerčnosti, stále je to francúzsky spôsob prevedenia temnoty, povedal by som, že ak minule boli viac bližšie k Black Metalu, tak dnes prevažuje zas Immolationovský Death Metal. Mnohé riffy sú priam kopírkou aj technicky aj atmosféricky práve týchto New Yorčanov. Hneď v prvom songu Genesis Architect je všetko jasné, tie Immo riffy sú striedané niečím francúzskym a taktiež sa tu nachádza príliš veľa groovy temp ktoré hudbu sprehľadňujú a sprístupňujú pre viac fans. Zvuk je taktiež omnoho čistejší a aj ten má na svedomí sprístupnenie „Profane“. Na druhú stranu sú skladby na novinke viac silnejšie a chytľavejšie, rýchlo zapamätateľné, no stále dosť technické a do určitej miery aj komplexné. Pribudlo omnoho viac melodiky oproti minulosti, asi do takej miery ako sa ňou oháňajú Immolation, zjednodušením prešli aj bicie partie, sú samozrejme prispôsobené húpaným riffom. Skladby celkove majú dobrú kompozíciu, obsahujú veľa pomalších depresívnych partií, ale aj typických Death Metalových masakrov. Atmosféra sa drží skôr pri pomalších tempách kedy riffy viac odostierajú pohľad do vnútra hudby, pri rýchlych momentoch je to viac o brutalite a rytmickej kadencii. Gitary sú celkom slušne navrstvené, často sa prelínajú dva gitarové motívy, alebo jedna gitara hrá šialený tremolo riff a druhá pridáva melodickejšiu vyhrávku. Stále vsádzajú aj na jemné riffy, ktoré používali už na predošlom albume, tentokrát sa ale omnoho viac podobajú na Vignove veci, no na druhej strane musím podotknúť, že kto má rád kapely typu Deathspell Omega, alebo Borgia, tiež si tu nájde niečo z ich avantgardnosti. Na jednej strane sa mi album páči vďaka zvláštnej atmosfére temnoty, na druhej strane ma sklamalo, že sa príliš podobá ich hudba na iné kapely a celkove sa snažili hudbu viac sprístupniť, ale nechcem sa stále opakovať dokola. Album ako taký ponúka kvalitnú porciu hudby, ktorá si určite nájde svojich obdivovateľov.
10/43:16/ 7,75 Mortuary
http://www.reverbnation.com/svartcrown
Z predošlého albumu SVART CROWN „Witnessing The Fall“ som bol doslova nadšený, z novinky už toľko nie. Na minulom albume sa nachádzala neuveriteľná hradba neprístupnosti, šialený Black / Death ťažko k niečomu prirovnateľný, musel som ho napočúvať na x krát aby som sa prepracoval k jeho jadru. Novinka „Profane“ je úplne iná, rýchlo sa usídlila v mojej hlave vďaka chytľavým riffom, ktoré sú často až príliš priehľadné. Netreba sa ale báť nejakej komerčnosti, stále je to francúzsky spôsob prevedenia temnoty, povedal by som, že ak minule boli viac bližšie k Black Metalu, tak dnes prevažuje zas Immolationovský Death Metal. Mnohé riffy sú priam kopírkou aj technicky aj atmosféricky práve týchto New Yorčanov. Hneď v prvom songu Genesis Architect je všetko jasné, tie Immo riffy sú striedané niečím francúzskym a taktiež sa tu nachádza príliš veľa groovy temp ktoré hudbu sprehľadňujú a sprístupňujú pre viac fans. Zvuk je taktiež omnoho čistejší a aj ten má na svedomí sprístupnenie „Profane“. Na druhú stranu sú skladby na novinke viac silnejšie a chytľavejšie, rýchlo zapamätateľné, no stále dosť technické a do určitej miery aj komplexné. Pribudlo omnoho viac melodiky oproti minulosti, asi do takej miery ako sa ňou oháňajú Immolation, zjednodušením prešli aj bicie partie, sú samozrejme prispôsobené húpaným riffom. Skladby celkove majú dobrú kompozíciu, obsahujú veľa pomalších depresívnych partií, ale aj typických Death Metalových masakrov. Atmosféra sa drží skôr pri pomalších tempách kedy riffy viac odostierajú pohľad do vnútra hudby, pri rýchlych momentoch je to viac o brutalite a rytmickej kadencii. Gitary sú celkom slušne navrstvené, často sa prelínajú dva gitarové motívy, alebo jedna gitara hrá šialený tremolo riff a druhá pridáva melodickejšiu vyhrávku. Stále vsádzajú aj na jemné riffy, ktoré používali už na predošlom albume, tentokrát sa ale omnoho viac podobajú na Vignove veci, no na druhej strane musím podotknúť, že kto má rád kapely typu Deathspell Omega, alebo Borgia, tiež si tu nájde niečo z ich avantgardnosti. Na jednej strane sa mi album páči vďaka zvláštnej atmosfére temnoty, na druhej strane ma sklamalo, že sa príliš podobá ich hudba na iné kapely a celkove sa snažili hudbu viac sprístupniť, ale nechcem sa stále opakovať dokola. Album ako taký ponúka kvalitnú porciu hudby, ktorá si určite nájde svojich obdivovateľov.
10/43:16/ 7,75 Mortuary
http://www.reverbnation.com/svartcrown
