Jedna z vlajkových lodí islandského, ale aj všeobecne súčasného, moderného Black Metalu, SVARTIDAUDI, si ešte minulý rok dovolila pozdraviť fanúšikov pomocou 7´´ EP „Hideous Silhouettes of Lynched Gods“. Musím priznať, že skoro mi tento počin ušiel a nezaregistroval som ho hneď ako by som mal, no všetko je napravené a novinka je už nejaký ten čas dôkladne uložená v mojom podvedomí.  Počúvať novú vec od týchto Islanďanov je pre mňa vždy zážitok, pretože práve táto kapela by sa dala označiť ako majstrovská a ultimátna. Nové EP obsahuje len dve skľučujúce skladby, ale za to dostatočne kvalitné a temné ako sa na kapelu tohto kalibru patrí. Prvá vec Hellish Visions je čiernou hrôzou vrhajúcou tieň do najsvetlejších oblastí vnímania, už z vedenia gitár vám musí byť jasné, že tu nie je všetko v poriadku, arytmia harmónii, geniálne odbúchané partie a hučiaci vokál Sturla, až mi zoviera hrdlo! Gitary majú typické hrozivé kontúry, pripomína mi to nálet bombardérov, šialené a predsa tak mohutné! SVARTIDAUDI sa vedia s kompozíciou zaujímavo pohrať, niekedy to znie akoby bola skladba poskladaná z viacerých častí a aj zrejme jeden z najväčších zvratov prichádza v druhej polke skladby, kedy sa už väčšina poslucháčov dostane do toho, že táto skladba je takto daná. Prídu mysteriózne riffy s nebezpečnou melódiou až sa skladba akoby úplne zastaví a tu máme ďalší nečakaný zvrat. Tu je to ešte extrémnejšie ako pred momentom, akoby tretia časť skladby, akoby jej ďalšia schizofrenická osobnosť, šokujúce! Skladba má skoro sedem minút, je plná desivých zákutí a prepadlísk, nájdete tu toho tak veľa, že by sa miestami dalo hovoriť až o progresívnom prístupe, na strane druhej tu máme ortodoxný moderný Black Metal s časťami, ktoré akoby boli inšpirované druhou viedenskou školou. Zvraty, zmeny tempa a nálad, neustále dávkovanie mŕtvolnej sféry, takto si predstavujem novodobú porciu nechutnosti. Druhá skladba Dthrp (zrejme Death Trip?) je o rovnú minútu kratšia, začína podivnými zvukmi, znie to ako odzadu pustená pasáž niečoho, údery na rytmičák a jazda pokračuje. Mnohé riffy sú ťažko identifikovateľné, zámerné zastreté pred vnímaním mnohých, no neskôr sa objavuje šialená melódia vo vyhrávkach, ktoré sa rozpájajú do viacerých vetiev, spomalenie a následné drvenie. Znova tu nie je núdza o prekvapujúce momenty, najlepšie na tom však je, že tieto ich „prekvapenia“ nie sú vôbec neprirodzené, alebo kŕčovito prvoplánové, všetko ide ako nerkomantický tok besnenia, v kompozícii si veria. Hudba tohto telesa pôsobí akoby nepochádzala ani z našej sféry, za to môžu rôzne skrútené harmónie a podivné vibrácie. Zvuk SVARTIDAUDI je ďalším špecifikom bez ktorého si túto neľudskú zvukovú stopu nemožno predstaviť, vytvorili si vlastný sound a aj v ňom sa nachádza mnoho elementov, ktoré napomáhajú pozdvihnutiu odpornej atmosféry. EP má len necelých 13 minút, ale je tu toho tak veľa, že vás to jednoducho zabije.
SVARTIDAUDI „Hideous Silhouettes of Lynched Gods“, Terratur Possessions, EP´16, ISL


2/12:41/ 9,5                                            Mortuary


http://svartidaudi.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]