SWALLOWED „Lunaterial“, Dark Descent Records, CD´14, FIN

To ako bol „Swallowed“ pomalý a uťahaný do nepríčetnosti, tak je „Lunaterial“ rýchly a divoko nespútaný, áno reč je o fínskej mladej krvi SWALLOWED. Ich EP je staré už skoro 4roky a mnohý ani nedúfali, že možno vydajú niečo nové. Pamätám si na skazené pocity zániku pri „Swallowed“ ultra pomalé ťahanice a neskonale pomalá rytmika a len kde tu sa zjavila rýchlejšia pasáž! SWALLOWED sú dnes trochu inde no zároveň zostali sami sebou, pri predošlom počine pripomínali austrálsky Death / Doom akt Dismebowelment a dnes u nich viac zas cítim prítomnosť Winter, ale samozrejme aj staré War Metalové blúdenie na spôsob Blasphemy. Aj keď bol „Swallowed“ extrémne pomalý, stále to bol akýsi harmonizujúci celok pradávneho besu plaziaci sa medzi škárami času a priestoru. Na „Lunaterial“ začali títo mladý Fíni experimentovať s rôznymi gitarovými pazvukmi ktoré narúšajú tú harmonickosť a na miske váh prevláda disonancia. Časté sú púšťané riffy ktoré dlho doznievajú vo večnosti, no tá je narúšaná buď škrípaním gitarových strún alebo úplne devastujúce beštiálne riffy ktoré tiež s harmóniami nemajú tiež veľa spoločného. Pri prvých vypočutiach mi prišlo, že aspoň polka materiálu musí byť jeden experiment a improvizácia, nenapočúvateľné harašenie hlučných polo tónov a vpád do mysle hlavného gitarového šialenca. Lenže chyba, ono sa dá všetko pekne napočúvať a má to aj svoj svojbytný zmysel a dokonca aj polámanú melodiku. Po stránke melodickej sa oproti staršiemu dielu tiež udiali zmeny, pred tým mi to prišlo zúfalé a morbídne a dnes sa k tomu pridalo aj niečo psychadelické, transcendentálne a čudné, toto všetko vám ale do seba zapadne až po napočúvaní. Rýchlych besniacich momentov je tu vcelku požehnane na to ako sa pred tým pomaly potápali do Funeral Doomových vôd, kto ich poznal pred tým, bude z novinky vyjavení. Tie War Metalové kreácie im celkom idú a dobre kontrastujú voči zahĺbenej hrôze, pri nich vzniká aj nekontrolovateľný hlučný choas ktorý je v podstate prítomný skoro počas celej minutáže. Môže za to aj produkcia gitár a bicích, no rovnako aj šialený vokál prispôsobujúci sa buď pomalej obludnosti alebo nehumánnym víchriciam. V tomto bludnom kruhu chaosu vás určite prekvapí napr. dokola sa opakujúce sólo v Black Aura, no následne je zadupané pod zem disonantným vrstvením gitár kedy sa akoby spustí atómový dážď katastrofálnych rozmerov. Pískanie, škrípania, pustený riff, klepačky všetko spolu a hlučne a pritom zvláštne logicky. Do určitej miery je vo SWALLOWED aj niečo originálne, ale nie je to počuť hneď z diaľky - teda na prvé počutia, tá originalita je zahrabaná v hĺbke tohto diela. Najviac ma baví ten desivý efekt disonancie ktorý majú chlapi pod kontrolou, celkom by ma zaujímalo ako skladali niektoré momenty, či to fakt nevychádzalo z improvizácie a potom keď si to napočúvali ešte niečo doladili a vzniklo z tohto niečo. Nevravím, že SWALLOWED prišli s niečím novým z čoho padne underground na zadok, skôr dokázali pospájať nezvyčajné extrémy v jeden celok a zároveň vytvoriť jeden atmosférický album ťažko definovateľného charakteru. Skladby si síce napočúvate po mnohých trápeniach, no nie sú to skladby ktoré sú ľahké na vstrebanie a už vôbec nie na bežné počúvanie. Kto má rád klasickú melodiku a ľahké či ťažšie harmónie, pre toho bude „Lunaterial“ nočnou morou, no zas si nemyslíte, že to nemá silu, naopak. Každá skladba má svoj zmysel no je skrytý pre tých ktorí sa boja ponoriť hlboko, stále mám pri počúvaní pocit niečoho Lovecraftského a cudzieho, do určitej miery by som ich možno mohol prirovnať k Portal, ale nie v zmysle hudobnom, ale duchovnom. Ak vás nedorazia skladby s časomierami od 3 do skoro 10 minút, určite tak spraví posledný pohreb s grandióznou časomierou 25:14, jedná sa o track Libations ktorý na mňa robí dojem obrovskej neobjavenej jaskyne v ktorej sa skrýva nejedno mysteriózne tajomstvo týkajúce sa nielen nášho sveta. „Lunaterial“ nie je album pri ktorom si budete podupávať do rytmu, buď by vám odišla noha z krutej rýchlosti, alebo vás nebude baviť podupávať v 7 sekundových intervaloch, navyše si momenty z „Lunaterial“ nebudete ani môcť vypiskovať prípadne ich nejako svojimi vlastnými zvukmi napodobniť, taktiež sa vám ťažko len tak nevybaví nejaká melódia v mysli ako to býva zvykom pri iných nahrávkach. Zvláštny album, pre zvláštnych poslucháčov.