SYMPTOM „Caverns of Katabasis“, Memento Mori, Promo CD ´14, USA
SYMPTOM zažiarili už od začiatku, doteraz pokladám ich prvé dve nahrávky „Symptom“ a „Descensus Mortem“ za to najlepšie, čo táto jednočlenná kapela vydala, svoje vysoké kvality má ale aj ich debut „Opulent Atrocity“ z tohto roku, zrejme najlepšia nahrávka v rámci Doom/Death pre tento rok. No J. T. Gilmore vôbec nezaháľa a už dávnejšie mám v rukách promo k novému albumu „Caverns of Katabasis“, ktoré bude vydané zrejme ich domovským labelom Memento Mori budúci rok. Takže, novinka ponúka typické polohy SYMPTOM, zdá sa mi, že J. T. stále viac spomaľuje, ale o to viac šokujúco vyznievajú jeho drvivé a brutálne momenty. To, čo ide tomuto maniakovi najlepšie, sú vypilované melodické linky, hlavne tie pomalé sú zúfalé a nekonečne temné, neustále z týchto pomalých riffov cítiť silnú epickosť a monumentálnosť, atmosféra by sa dala krájať na kúsky. V rýchlych drvivých momentoch zas dominuje šialenstvo a strašidelno, ani neviem povedať v ktorých momentoch je materiál silnejší, ale nakoniec mi z toho vychádza, že je to celková rovnováha oboch polôh. V pomalých momentoch sa J. T. stále viac približuje k Funeral Doomu, aj keď myslím, že skutočný Funeral Doom ala SKEPTICISM to nebude nikdy, skôr ide o pomalý a prehnitý Death Metal. V začiatkoch SYMPTOM bol mierny vplyv INCANTATION, ešte stále občas zacítim zápach týchto mohykánov Death Metalu, ale nikdy to nebolo o uctievaní, znieť podobne ako New Yorčania, skôr cítiť len inšpiráciu. Je celkom ťažké SYMPTOM prirovnávať k nejakej veľkej kapele, už len samotná melodika je tak zvláštna, že niečo podobné ťažko nájsť. Album neponúka žiadne gitarové sóla, riffy sú buď záhrobne pomalé, alebo našlapané ako peklo, no vždy je v tom obrovské bahno, odpornosť, hnus, je to doslova undergroundová hudba vyznievajúco špinavo a nechutne. O to viac prekvapia tie prepracované gitarové linky, z ktorých idú zimomriavky po chrbte, niekedy by som až hovoril o kráse z morbídna. Hudba SYMPTOM vás ako vždy zavedie do stiesnených tmavých a chladných priestorov hrobiek, jaskýň, pivníc hlboko v podzemí, kde sú s najväčšou starostlivosťou naaranžované stuchnuté mŕtvoly, ktorých pôvod a staroba je neurčiteľná. Pri počúvaní si pripadám, akoby som chodil po týchto priestoroch s fakľou v ruke a v nemom úžase obdivujem všetku tú nádheru, ktorá desí, ale je aj fascinujúca a dokonalá. Občas sa ozývajú aj akustické gitary a ich pomalé brnkanie vám privodí ešte temnejšie vízie pri najpomalších riffoch, tu mi to možno trochu pripomína priekopníkov diSEMBOWELMENT. Zaujímavé je, že už dávno som nepočul tak kvalitné pomalé riffy s tak vybrúsenou kompozíciou a pritom aj tie rýchle a brutálne riffy sú viac než presvedčivé a mnoho kapiel sa len môže učiť ako stvárniť takúto záhubu. Skladby ako Marrow Spires, Omen of Crypts, Pnakotic či Saturnine vás prevedú skľučujúcou morbídnosťou, ale samozrejme všetky skladby, celý materiál je kompaktný a predstavuje jeden desivý celok pochmúrnej vízie jedného človeka.
6/42:31/ 8,75 Mortuary
http://churchofdaggers.bandcamp.com/
SYMPTOM zažiarili už od začiatku, doteraz pokladám ich prvé dve nahrávky „Symptom“ a „Descensus Mortem“ za to najlepšie, čo táto jednočlenná kapela vydala, svoje vysoké kvality má ale aj ich debut „Opulent Atrocity“ z tohto roku, zrejme najlepšia nahrávka v rámci Doom/Death pre tento rok. No J. T. Gilmore vôbec nezaháľa a už dávnejšie mám v rukách promo k novému albumu „Caverns of Katabasis“, ktoré bude vydané zrejme ich domovským labelom Memento Mori budúci rok. Takže, novinka ponúka typické polohy SYMPTOM, zdá sa mi, že J. T. stále viac spomaľuje, ale o to viac šokujúco vyznievajú jeho drvivé a brutálne momenty. To, čo ide tomuto maniakovi najlepšie, sú vypilované melodické linky, hlavne tie pomalé sú zúfalé a nekonečne temné, neustále z týchto pomalých riffov cítiť silnú epickosť a monumentálnosť, atmosféra by sa dala krájať na kúsky. V rýchlych drvivých momentoch zas dominuje šialenstvo a strašidelno, ani neviem povedať v ktorých momentoch je materiál silnejší, ale nakoniec mi z toho vychádza, že je to celková rovnováha oboch polôh. V pomalých momentoch sa J. T. stále viac približuje k Funeral Doomu, aj keď myslím, že skutočný Funeral Doom ala SKEPTICISM to nebude nikdy, skôr ide o pomalý a prehnitý Death Metal. V začiatkoch SYMPTOM bol mierny vplyv INCANTATION, ešte stále občas zacítim zápach týchto mohykánov Death Metalu, ale nikdy to nebolo o uctievaní, znieť podobne ako New Yorčania, skôr cítiť len inšpiráciu. Je celkom ťažké SYMPTOM prirovnávať k nejakej veľkej kapele, už len samotná melodika je tak zvláštna, že niečo podobné ťažko nájsť. Album neponúka žiadne gitarové sóla, riffy sú buď záhrobne pomalé, alebo našlapané ako peklo, no vždy je v tom obrovské bahno, odpornosť, hnus, je to doslova undergroundová hudba vyznievajúco špinavo a nechutne. O to viac prekvapia tie prepracované gitarové linky, z ktorých idú zimomriavky po chrbte, niekedy by som až hovoril o kráse z morbídna. Hudba SYMPTOM vás ako vždy zavedie do stiesnených tmavých a chladných priestorov hrobiek, jaskýň, pivníc hlboko v podzemí, kde sú s najväčšou starostlivosťou naaranžované stuchnuté mŕtvoly, ktorých pôvod a staroba je neurčiteľná. Pri počúvaní si pripadám, akoby som chodil po týchto priestoroch s fakľou v ruke a v nemom úžase obdivujem všetku tú nádheru, ktorá desí, ale je aj fascinujúca a dokonalá. Občas sa ozývajú aj akustické gitary a ich pomalé brnkanie vám privodí ešte temnejšie vízie pri najpomalších riffoch, tu mi to možno trochu pripomína priekopníkov diSEMBOWELMENT. Zaujímavé je, že už dávno som nepočul tak kvalitné pomalé riffy s tak vybrúsenou kompozíciou a pritom aj tie rýchle a brutálne riffy sú viac než presvedčivé a mnoho kapiel sa len môže učiť ako stvárniť takúto záhubu. Skladby ako Marrow Spires, Omen of Crypts, Pnakotic či Saturnine vás prevedú skľučujúcou morbídnosťou, ale samozrejme všetky skladby, celý materiál je kompaktný a predstavuje jeden desivý celok pochmúrnej vízie jedného človeka.
6/42:31/ 8,75 Mortuary
http://churchofdaggers.bandcamp.com/
