TAPHOS „Demo MMXVI“, Independent, Demo´16, DEN

TAPHOS je úplne nový dánsky Death Metalový akt, vznikli ešte len prednedávnom a momentálne sa predstavujú svojou vôbec prvou nahrávkou, demom z roku 2016. Zdá sa, že chlapi sa nezúčastnili ešte žiadnej kapely a teraz práve v túto chvíľu to roztočili a možno sa im podarí dostať viac do povedomia. Potenciál tu rozhodne je, dánska extrémna scéna nie je z ďaleka tak rozsiahla ako tá švédska, nórska, alebo fínska a presne takéto kapely Dánsko potrebuje ako soľ. Momentálne sú v Dánsku na tom dosť dobre Undergang, ale TAPHOS to režú iným smerom. Hrajú čo najsurovšiu verziu Death Metalu bez zbytočných technických nánosov, serú na originalitu, jednoducho do toho búšia čo im rozum a cit káže. Hudobne by som ich tak trochu prirovnal ku kapelám ako Venefixion, Verminous, Graveless, Repugnant a podobne. Tento typ kapiel zväčša ignoruje klasický americký Death Metal, alebo švédsky model HM2, hrajú skôr divokejšie a surovšie. Ich riffy sú drsné tremolá s využitím maximálnej možnej miery agresivity, o brutalitu (čo je v mojom ponímaní v hudbe skôr ťažkosť) nejavia príliš záujem. Štvorka skladieb na deme je parádnou ukážkou tohto štýlu a dalo by sa tak trochu povedať, že je to taký podžáner Death Metalu, v 90tych rokoch takto nehral nikto, vzniklo to až po roku 2000. Skladby majú svoju typickú morbídnu melodiku, chorobnosť a zvrhlosť spolu so strašidelnou mŕtvolnosťou sú neklamné znaky tejto hudby. To čo je na tomto žánri najúžasnejšie, že sa tu nedočkáte ničoho nového, moderného, tieto kapely znejú ešte viac old school ako kapely z 90tych rokov, nazval by som to až proto Death Metal. Preto by som ich tak trochu mohol prirovnať k úplne starým Morbid Angel, Sadistic Intent a podobne. Aj napriek neotesanej surovosti majú skladby svoje vlastné charakteristiky, pravidlá a postupy. Klasický Death Metal 90tych rokoch bol do značnej miery prepracovaný, pracoval dobre s technikou a výraznejšou melodikou, táto novšia línia je viac tupá a na pohľad neupravenejšia. Riffy sú ako tajfún a bicie buď demolujú všetko na okolí, alebo sa opierajú o Punkovú primitívnosť. Harmónie sú predmetom hrôzy, beštiálne prehmaty v dosť veľkej rýchlosti, divoké sóla na spôsob starých Slayer, ale umne technicky zvládnuté s chaotickou melodikou. Musím povedať, že všetky štyri skladby Venus´ Death, Upon Withered Wings, Perpetual Void a Venomous Tempest sú príkladom tohto žánru, z každého kúsku cítiť smrť a jej uctievanie v surovej podobe, morbídne vzlykanie nebožtíka, vábenie za bránu mŕtvych, samotné zhudobnenie portálu, kde sa náš svet končí a začína sa niečo iné. Vokalista nepoužíva klasický hlboký murmur, ale ani rázne growlingy majstrov ako Tardy, Benton, Vincent, Drunen, či Schuldiner, vokalista je ako utrhnutý z reťaze, pokúša sa dostať do monštruóznych riffov akési agresívne brechanie smrti. Celkove som si pri týchto kapelách všimol, že nikdy nepoužívajú klasický Death Metalový murmur, ani by sa to sem nehodilo. Zvuk je rovnako rozdrásaný a surovo zdeformovaný do prirodzenej analógovej formy akoby to nahrali v skúšobni. Nič tu nie je čisté, všetko je zahraté s prirodzenou agresivitou a neľudskou zverskosťou. Tento žáner je priamo určený do undergroundu, je to underground sám. Perfektné demo, jedno z najlepších, ktoré som za minulý rok mal možnosť počuť.