Zrejme najsilnejšia kapela aká sa v Španielsku momentálne nachádza, TEITANBLOOD! Dlho som veru odkladal recenziu na tento titul, ono totiž nie je vôbec jednoduché napočúvať tento rámus, hluk, chaos, des, netrúfam si povedať, koľko krát som „Death“ počul, no doteraz na 100% nepoznám všetky zákutia tohto šialenstva, možno skôr tuším. Samozrejme mnohé pasáže sa vryjú do hlavy rýchlejšie, ale iné zas pôsobia akoby boli improvizáciou necrotikami obalamutených dvoch bludných Španielov niekde hlboko v zapečatenej hrobke. Áno, meno TEITANBLOOD vzbudzuje rešpekt, už ako demo kapela mali na svedomí splitká s takými majstrami ako Proclamation, alebo Necros Christos a ich debut „Seven Chalices“ je mnohými uctievaný a vôbec nepochybujem, že sa toto čierne dielo častokrát počúva pri zapálených sviecach, sigiliami pomaľovaných lebkách a zlovestne poukladaných ľudských a zvieracích kostiach niekde uprostred noci. Čakanie na novinku určite skrátili diabolické EPs „Purging Tongues“ a „Woven Black Arteries“, no čo je na tejto kapele hlavne zvláštne, že sa v tomto žánri dokážu posúvať a vyvíjať, čo u podobných kapiel nebýva vôbec zvykom. Bez zbytočných intier, či predohier to do vás rovno napália pomocou Anteinferno. Nepripravený poslucháč môže zostať v miernom šoku, prípadne hneď siahnuť na tlačidlo stop, ale vytrvalejší, alebo znalejší určite vydržia a podniknú zaujímavú exkurziu napriek zohaveným chrámom s oplzlým oltárom, výklenkami s deformovanými hlavami svätých ktoré osvetľujú olejové lampy alebo sa pustia ešte hlbšie pod chrám, do tajných krýpt, do ktorých je zakázané vstupovať. Hudba TEITANBLOOD je na jednej strane obrovským a nevysloviteľným masakrom, môže pripomínať najhnusnejšie hudobné hnidy od starých Kataklysm až po skrvavené žalmy Bestial Warlust. Hudba tohto telesa je naprataná obrovskou nukleárnou energiou zmrštenou do malého bodu, preto je tak ťažká, komplikovaná a výbušná. Riffy sú zahraté s nebývalou nenávisťou a zúrivosťou, taktiež s drastickou krutosťou a zákernosťou, teda zabudnite na nejaké zmysluplnejšie melodické linky, chytľavosť alebo zapamätateľnosť. Najlepšie je si predstaviť výbuch vodíkovej bomby, štiepenie atómu a rozmáhajúci sa chaos, ktorý ale dáva niekomu zmysel, započúvajte sa do týchto umrlčích riffov keď v pozadí počuť barbarské chorály akoby vychádzajúce spod zeme. Slovo inteligencia tu nepozná medze, tu sa operuje s primitívnosťou, narastajúcim chaosom, otvárajú sa brány pekla a tým čo je ešte pod ním. Kto vie, čo by si o takejto hudbe mysleli v dobách renesancie, myslím, že by takú hudbu upálili na hranici a vlastne by ju ani nepovažovali za hudbu, ale za nelogický hluk. Ono niečo na tom aj je, už len keď si zoberieme väčšinu metalovej produkcie, zväčša všade prevláda harmónia (aspoň, aká taká), dobre šľapajúca rytmika, logika a podobne. TEITANBLOOD ale búrajú tieto hranice a bariéry, sú ako votrelci z neznámych končín priestoru, kacíri nesmrteľnosti. Zaujímavé ale je, že mnohým fanúšikom sa takáto kakofonická monštróznosť môže zapáčiť a dokonca ju uctievajú ako nejaké obludné božstvo. Album „Death“ je aj napriek drvivej brutalite temným a ohrozujúcim počinom, skrýva v sebe desivé posolstvá, nečisté sily, stelesňuje mágiu chaosu, zakázané rituály. Skladby na tomto albume dosahujú úctyhodné časomiery, tou najdlhšou je posledná Silence of The Great Martyrs - 16:36, alebo druhá Sleeping Throats of The Antichrist - 12:27, či štvrtá Cadaver Synod - 11:20, a to ani nespomínam Burning In Damnation Fires - 09:44 atd. Vidno, že v ich hudbe je aj niečo „prepracované“ a „premyslené“ aj keď všetko pôsobí príliš nelogicky, je dosť ťažké sledovať aj štruktúry skladieb. Na zamyslenie určite je, akým spôsobom si obaja členovia TEITANBLOOD skladby pamätajú, je mnoho fascinujúceho a tajomného na tomto diele, vlastne fascinujúceho a tajomného ako samotný fenomén smrti.
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
TEITANBLOOD „Death“, Norma Evangelium Diaboli, CD´14, ESP


7/68:33/ 9,75                                             Mortuary


http://www.teitanblood.com/