TEMPLE DESECRATION „Whirlwinds of Fathomless Chaos“, Iron Bonehead Productions, CD´18, POL

TEMPLE DESECRATION u nás pozná asi len pár jedincov zaoberajúcich sa extrémnou odnožou Black, alebo Black / Death Metalu. Ich meno ešte nie je tak známe ako napr. Mgla, ale zrejme im o to ani nejde, ich jedinou podmienkou je ničiť, týrať a zabíjať v hudbe. TEMPLE DESECRATION vznikli v 2011, v Tychy, no zistiť nejaké podrobnosti o nich je celkom ťažké. Jedná sa o trojicu maniakov, zdá sa zasvätených do tajných praktík okultizmu, Satanizmu a ďalších podobných náuk. Doteraz mali vonku len demo „Abhorrent Rites“ ´12 a EP „Communion Perished“ ´14, ktoré som si zobral na paškál už vo svojej dobe. Hudobne vychádzajú TEMPLE DESECRATION z War Metalu typu Blasphemy, alebo Von, pridávajú však súčasnú okultnú auru a taktiež Death Metalové propriety pre umocnenie ešte zhubnejšieho pocitu zo skazy, ktorú prednášajú. Novinka „Whirlwinds of Fathomless Chaos“ predstavuje ich plnohodnotný album o piatych chodoch, pričom stopa Covenant dosahuje takmer 13 minútovej expanzie. Dalo by sa povedať, že ich hudba je stretom medzi Blasphemy, Teitanblood, Demonomancy, alebo Grave Upheaval. Podobnosť s Demonomancy vidím v zapamätateľnejších nánosoch, ktoré nepôsobia tak tupo ako pri Conqueror, alebo Death Worship. Skladby sú celkom zapamätateľné, ale dôraz je jednoznačne kladený na obludnosť, monštruóznosť, temné chvenie v chaose. Hudba ide celkom priamočiarym tokom, gitary sú hrubé a ťažké, no zároveň špinavé. Znejú typicky War Metalovo, len v riffoch sa nenachádza skoro žiaden Grind pocit, skôr majú bližšie k Death Metalovému hučaniu, no ich prístup je značne primitívnejší, nie tak variabilný. I napriek tomu si skladby dokážu držať brutálnu stopu a sú skutočne skladbami, nie len ohyzdnými a hlučnými riffmi v záplave hromoziacich bicích. Gitarové sóla tu budete hľadať márne, všetko dokážu vykryť surové gitary, ktoré môžu niekoho možno časom nudiť, no pre mňa osobne sú dosť zaujímavé, aj keď nejaké to chaotické sólo by určite pridalo na ešte zaujímavejšom prednese. Skladby nemajú extra zložité štruktúry, zväčša linka, ktorá sa objaví na začiatku, je vystriedaná ďalšou, aby sa neskôr vrátila tá pôvodná, jednoduchý, no účinný recept. Tempovo sa TD držia besnoty, rýchlych, alebo stredne rýchlych kadencií, ale nie sú im proti srsti ani pomalé hrôzy, ktoré dokážu precítiť rovnako odporne ako rýchle. Pomalosť dobre ukazujú práve v najdlhšej Covenant, ktorá pôsobí trochu malátne a monotónne, no dokážu to vykryť mŕtvolnými vokálmi, ktoré mi tak trochu pripomínajú niečo medzi Demonomancy a Cultes Des Ghoules. Táto skladba je ešte v prvej polke prerušená výpadom gitary, kedy za doprovodu pochodových bicích vokalista prednáša rituálnym spôsobom slová a do toho sú vtesnané úryvky v Poľštine, či už z nejakého filmu, alebo priamo vytvorenými kapelou. Vokály sa mi celkove u TD veľmi páčia, plnia tu rovnakú funkciu ako už zmieňovaných kolegov Cultes Des Ghoules, len v nich nie je až toľko variability, no i tak ide o perfektne odvedenú prácu. Z tejto skladby najviac cítiť okultné vibrácie a napojenie sa na ohavné spirituálne struny, no melodika v skladbe je stále tá istá, len mierene modulovaná. Celkové harmónie sú negatívne a spôsobujú nie príliš príjemné pocity, hold kto sa spustí do takejto priepasti, musí počítať i s takýmto nebezpečenstvom. Odporúčam ako vždy počúvať túto nahrávku osamote v prítmí, úplná tma, alebo svieca, či netradičné pochmúrne prostredie zážitky z „Whirlwinds of Fathomless Chaos“ len prehĺbia. V niektorých momentoch som však narazil aj na zaujímavé deformované a padavé tóniny gitár, kedy neviete či sa rúcajú steny okolo vás, alebo sa blíži nejaká duchovná pohroma vo vašich snoch. Dobrým príkladom je určite posledná Blood Offering, kde si týchto momentov užijete dostatok. TD síce neponúkajú žiadnu originalitu, no kombinujú dosť zaujímavým spôsobom War Metal s Death Metalom sepulchrálneho typu, dokážu vytvoriť pútavé skladby a atmosférou vás zavedú do siení tieňov a prepadlín temnoty.