TEMPLE NIGHTSIDE „The Hecatomb“, Iron Bonehead Productions, CD´16, AUS

Yeah, do pekla, austrálsky Death / Black / Doom, scéna ako vyšitá so všetkými podivnosťami, mizériou, bizarnosťou, temnotou, šialenstvom, môžem menovať minimálne 15 skvelých kapiel z tohto žánru na čele s geniálnymi Disembowelment končiac úderkou Portal, toto jednoducho patrí k špičke temného Metalu ako takého. TEMPLE NIGHTSIDE sú už celkom zabehnutou kapelou, v ich radoch sa skrývajú členovia Vassafor, Diocletian, Ulcerate, Mongrel´s Cross, Ill Omen, Nazxul, Pestilential Shadow a mnohých ďalších. Už debut „Condemnation“ ma odprášil ako zrnko piesku v hurikáne, no čakanie na nový album sa vyplatilo. V úvodnej skladbe Graven jednoznačne cítim zápach po stuchnutých Disembowelment, nie že by ich nejako vehementne kopírovali, ale IV podáva celkom podobný výkon ako Renato Gallina, má podobnú obludnú hĺbku v hlase a dokonca celkom podobne frázuje, v niektorých momentoch ma až mrazí! TEMPLE NIGHSIDE vám nikdy nebudú servírovať úhľadné a jasne kompozične dané skladby, nič pre fajnšmekrov, ktorí obľubujú klasický extrémny Metal s jeho privilégiami a vymoženosťami, mám na mysli ostrý profesionálny zvuk, silné skladby dotiahnuté do detailov a podobne. Títo Austrálčania sa brodia najhlbším bahnom a špinou akú si viete predstaviť, všetky nástroje sú akoby potopené v hnuse a odpore, gitara hučí ako peklo, no jej zvuk je temný a bolestivý. Dosť ťažký a hlboký sound gitár prehlbuje čaro ich hudby, riffy sú akoby javiace sa v snoch, aj keď sú dominantné, je v nich toľko zla a hrôzy, že si to nemôžete nevšimnúť. Harmónie sú hlboké, ťahavé, skľučujúce a morbídne, málokedy vyletia do výšok, všetko je ponorené v šere, tajomnosti. Pri počúvaní sa vám bude zdať akoby tóny stále klesali dole, hlbšie a ešte hlbšie, až kamsi do hlbokého hrobu kde len mŕtvoly stonajú vo svojich vekovitých snoch. Melodika vôbec nie je výrazná, nedočkáte sa parádnych skladieb z ktorých pôjdete do kolien, ale aj tak má ich hudba silu a hlavne charizmu, čím bez problémov môžu pokoriť kapely, ktoré sa práve snažia o druhý uhol pohľadu na hudbu, teda ten hudobnejší. Pri tejto hudbe sa môžete ocitnúť v rakve, cítite všetku váhu hliny nad vami, dusno, úzkosť, pritom vás napadajú len tie najčernejšie myšlienky, neviete či je to skutočnosť, alebo len zlý sen. V tom sa vo vašich víziách objavia nebezpečné entity, ktoré na vás útočia psychicky, lenže vy sa nemôžte brániť, toto peklo neskončí nikdy. TEMPLE NIGHTSIDE sa pohybujú v dosť pomalých hnilobných tempách, niekedy môžu mať niečo spoločné s Funeral Doomom, ale len niečo, tu to prebíja pomalý Death Metal a okultná prímes Black Metalu. Najšialenejšie je, keď ich ohyzdné často až monotónne riffy otvoria, je to ako pohľad do otvorených úst mŕtvole, výkrik! Celý album je udusený a pochmúrny, hrôza si podáva ruku so strašidelnosťou, pomaly odbíjajúce bicie sú akoby odpočítavaním vášho zhnitého času, niektoré tempá sú doslova pohrebom, iné zas dokážu rozpútať apokalyptické hromobitie, no vždy je pritom prítomná chorobnosť a fanatizmus. Vokály sú na takto monotónnu hudbu celkom pestré, od šeptajúcich temných groteskností, cez ultra hlboký murmur podobný Renatovi, až po divné rituálne až mantrické odriekavania. Pre mnohých bude táto záležitosť nihilistickou hudbou, nič nehovoriacim monotónnym blúdením, no pre iných zas posvätnou démonickou hrôzou, záleží čo je vo vás, aké dvere „The Hecatomb“ otvoria. Album obsahuje aj tri škaredé inštrumentálky, zväčša v temnom ambientnom rúchu, celkove výborne zapadajú do konceptu diela a pohrávajú sa s vašou obrazotvornosťou ešte väčšmi. Všetko nakoniec zdobí krásny výjav od Zdzislawa Beksinskeho, pohľad na jeho umeleckú kreáciu v kombinácii s umierajúcou hudbou TEMPLE NIGHTSIDE je neskutočne inšpirujúci.