TETRAGRAMMACIDE „Primal Incinerators of Mortal Matrix“, Iron Bonehead, CD´17, IND

Pokiaľ si porovnáme predošlé práce indických TETRAGRAMMACIDE s novinkou „Primal Incinerators of Mortal Matrix“, snáď aj neznalý poslucháč pocíti silný rozdiel. TETRAGRAMMACIDE je kapela extrémnych extrémov, ich doterajšia produkcia sa niesla v znamení najprimitívnejšieho, najhlučnejšieho a najodpornejšieho chaos hluku aký si len dokážete predstaviť. Do svojich primitívnych, no drvivo rýchlych riffov napasovali také klepačky, že jednému z toho skoro hlavu odtrhlo a do toho si pripočítajte rôzne pazvuky, noise experimenty, proste to ani neboli skladby, len pokusy o vytvorenie čo najbeštiálnejšieho lomozu a veru kapela by aj dostala cenu za najväčší extrém všetkých dôb, nebyť novinky. Nie, TETRAGRAMMACIDE nezačali hrať melodický Death Metal, ani progresívny Metal, stále je to ohyzdné komando s kuklami na hlavách naháňajúce strach snáď každému živému tvorovi. Ich zvuk bol v minulosti tak extrémny, že počúvať tento teror niekedy vyžadovalo formu masochizmu a sebatrýznenia. Musím konštatovať, že nový „Primal Incinerators of Mortal Matrix“ je bomba, ale vážne že s klincami, skrutkami a všetkým ďalším, čo k tomu patrí. Svoju brutálnu nenávisť síce patrične zregulovali, no určite sa aj naučili lepšie hrať, produkovať a dokonca môžem vysloviť onú vetu, vytvorili hudobné dielo! Keď si nevšimneme prvú vsuvku Hyper – Spatial Mandala of Intuitive Latencies, ktorá je skôr hlučným otváračom a iniciáciou, hneď po nej nasledujúca The Prognosticators of Trans – Yuggothian Meta – Reasoning ( mimochodom jeden z najkratších názvov skladieb na albume! ) vás rozseká na popol. Skladba má svoju pravidelnú štruktúru, gitary majú už riffy a svoju nepatrnú melodiku, ktorá občas zájde aj celkom do zaujímavých sfér, bicie neznejú až tak hlučne a animalisticky a vokál nie je len zefektovanou mutáciou na tému ručanie medveďa versus nenávistný výkrik najebaného mimozemšťana. TETRAGRAMMACIDE skutočne znejú ako regulárna kapela, hudba, niečo čo má vyššiu pridanú hodnotu, no svoj extrém si samozrejme držia. Povedal by som, že tento masaker je zvládnutý tak, že je na tenkom lade, stačilo by málo aby z toho bol pravý, nefalšovaný a nepočúvateľný bodrel. Práve v spomínanej skladbe sa nachádza potenciál a kreativita spojená s výbuchom vodíkovej bomby, všetko je pod kontrolou a masaker tak vyznieva štýlovo, no stále extrémne pre mnohých. Je prekvapujúce akých riffov sa od týchto Indov dočkáme, aké harmónie doteraz skrývali pod kožou a akú temnotu teraz chrlia zo svojich multidimenzionálnych nástrojov, až nechápem. Skladby znejú drvivo ako peklo, touto produkciou strčia do vačku nejednu brutal Death Metalovú, alebo Grind Core bandu. Skladby sú silnými celkami, riffy sú čitateľné a mnohé gitarové vyhrávky pôsobia akoby ich stvorili neznámi praktikanti čiernej mágie spoza Saturnskej sféry. Samozrejme máme tu aj zbesilé a viac rytmické manévrovanie hrubých riffov, no z nich sa často vymaní taká úžasná, potemnelá a zapáchajúca harmónia, ktorej neodolajú ani čierni mágovia z odvrátenej strany Mesiaca. Samozrejme napočúvanie takéhoto ultra dimenzionálneho náhulu vyžaduje určitú časovú hranicu, zo začiatku sa všetko zdá ako zemetrasenie, no z riffov zacítite aj záchvevy niečoho, čomu sa dá povedať inteligencia. Zrejme ich už prestalo baviť produkovať niečo, čo sa hudbou ani nedá nazvať, no myslím, že nový album naživo tiež bude vyznievať ako práve prebiehajúca apokalypsa v priamom prenose. Intenzita riffov a bicích je základnou matricou ich hudby, tu sa proste nedočkáte nejakých zvolnovacích manévrov, neustále na vás tlačia barbarstvom a ničením, ale aj vlastnou kreativitou, teda tvorením. Kapela stále spadá pod škatuľku War Metal a myslím, že ich „Primal Incinerators of Mortal Matrix“ patrí tento rok medzi najzaujímavejšie a najhodnotnejšie diela v tomto extrémnom žánri.