TRIUMVIR FOUL „Spiritual Bloodshed“, Vrasubatlat, Digital´17, USA

TRIUMVIR FOUL sú kapelou, kde základ bandy pozostáva z Black Metalového jadra čo nie je až tak typické. Skôr si pamätám keď niektoré Death Metalové bandy vytvorili Black Metalový projekt ešte dávnejšie v 90tych rokoch, ale v podstate dnes je už všetko tak premiešané, že to nie je až taký šok akoby sa dalo očakávať. Ad Infinitum na gitare a vokáloch ako aj Cedentibus na bicích pochádzajú zo známejšej kapely Ash Borer, čo je atmosférický Black Metal so stajňou Profound Lore. Už z tohto sa čudujem, že aj TRIUMVIR FOUL nespadajú do ich teritória, kapela sa nachádza v náručí labelu Vrasubatlat, ale s distribúciou im pomáhajú aj Invictus Productions. Obaja aktéri sú prepojení však viacerými zoskupeniami, či už ide o BM Uškumgallu, BM Urzeit, BM/DM Serum Dreg, alebo rozpadnutých DM Cerberate. Samotný Ad Infinitum dokonca naživo vypomáhal aj v Skáphe, ale je ešte aj členom Dagger Lust, alebo Adzalaan, no proste šialenstvo, kde ich aktivity až siahajú. TRIUMVIR FOUL je poctou pre primitívny, skorodovaný a špinavý Death Metal. Je celkom ťažké vystopovať ich pravé ovplyvnenie, no myslím, že sa nestane nič zlé keď napíšem, že Autopsy, alebo staré Death tu určite cítiť. Snímam ale klobúk dolu za to, že sa nejedná o ďalšie uctievačské aktivity, takže rovno zabudnite, že by sa snažili vytvoriť druhý „Severed Survival“, alebo „Scream Bloody Gore“. Chlapi si od týchto mohykánov zobrali len určité veci, v podstate každá kapela z niečoho vychádzať musí, inak by nestvorili nahrávku v určitom a už vôbec nie tak vyprofilovanom žánri ako je Death Metal. Navyše gitary zohavili skôr do švédskeho postihnutia, len ten zvuk nie je tak zrnitý, ale skôr tupý, typický pre d beat kapely. Hľadať v tomto rámuse a deštrukcii nejaké výrazné melódie by bolo, ako hľadať v kostole nejaké známky satanizmu (aj keď oboje má dosť spoločnú štartovaciu čiaru a niektoré ďalšie indície), chcem tým povedať, že chlapi to režú tak surovo a chaoticky ako to len ide. Absolútne tu nepočujem žiaden náznak melodiky, ktorú používajú, alebo používali Autopsy, ale ani Death. Podobnosť skôr vidím v rytmike a strašidelnej a perverznej atmosfére. Aj Autopsy používali v určitých kontúrach prvok chaosu, ale tu ide o úplné zrútenie a zdeformovanie harmónií. Samozrejme po mnohonásobnom počúvaní sa na vás niečo nalepí, ale nezostane vo vás ten pocit, že na základe melódií si kapelu zapamätáte. TRIUMVIR FOUL často znejú ako beztvará a bezfarebná masa rotujúceho šialenstva s rôznymi rozoklanými surovými riffmi, ktoré identifikovať je často dosť ťažké. Už len zvuk gitár je tak extrémne skreslený, že je ťažké sledovať väzby medzi gitarovými linkami, všetko sa zdá akoby náhodne poskladané a nikam smerujúce. Môže sa zdať, že sa všetko točí dokola v špirále, alebo naopak, sa vôbec nič neopakuje a všetko prúdi do všetkých možných strán ako podstata chaosu. Nájdeme tu aj pomalšie časti (napr. druhá Serpentine Seed alebo Tyrannical Flesh), kedy gitary uvedú na chvíľu do hypnotizujúcejšieho stavu a práve vtedy sa môžete kochať estetikou harmónií smerujúcim do záhuby. Už v prvej skladbe Intro - Asphyxation, ešte pred tým, než začne Ad Infinitum spievať, si všimnite skvelé chaotické sólo plné škrípajúceho hluku a mátožnej energie, pripomínajúce Azagthothove ranné sóla, alebo jeho improvizačné sóla z live vystúpení. Tento prvok je pre toto duo charakteristické, osobne si myslím, že Ad Infinitum v tomto zašiel až tak ďaleko, že tieto sóla po sebe už ťažko zopakuje aspoň na 50%, to je jednoducho improvizácia z chaosu a pritom to znie prekliato dobre. Napočúvať si úplne do detailu „Spiritual Bloodshed“ je dosť náročné, ak vôbec úplne možné, riffy sa vám priamo rozpadávajú v sluchovodoch a vy máte pocit, že existujú len tu a teraz. Povedal by som, že toho zapamätateľného je tu tak 30%, to zostatok je totálny bodrel a do určitej miery kontrolovaný chaos. Myslím, že najlepšie sa v celom tomto hnuse vyzná sám Ad a za tou špinavou a znetvorenou gitarovou fasádou sú dosť jednoduché harmónie, len podané takým spôsobom, že to znie ako šialenstvo. Toto ale vôbec nie je slabosť ich tvorby, práve naopak! Pre toto si ich zapamätáte a album vám bude toho vždy veľa sprostredkovávať aj po mnohých počúvaniach v budúcnosti. V podstate si všímam, že vokál Ad Infinita je tak trochu inšpirovaný Chrisom z Autopsy a to robí ten efekt, že sa im podobajú. Používa tiež mnohé farby, hĺbky, výkriky, perverzné chrčanie, ale nekopíruje ho, Ad má zas svoje spôsoby a charakteristiky. Taktiež spôsob bubnovania môže pripomínať Autopsy v rytmickejších úkonoch, no v gitarách badať dosť podivné, bezohľadné a násilné manévrovanie, ktoré ťažko k niečomu prirovnať.