TRIUMPH, GENUS „Hladiny plynoucích, žádný zítřek není do vás mým tokem promítnut“, Hexencave Productions, MC´17, CZ

Každý znalec hlavne českej Black Metalovej scény určite pozná stále silnejúce meno TRIUMPH, GENUS. Ich filozofia je sympatická, zbytočne sa nikde netlačiť, žiadne koncertovanie, fotky, pre väčšinu aj Metalovej obce je to akoby neviditeľná kapela. Ich veci vychádzajú zväčša na MC kazetách v minimálnych nákladoch, len debut „Všehorovnost je porážkou převyšujícich“ vyšiel ako vinyl. Ich špecialitou sú kazetové EPčka, toto najnovšie „Hladiny plynoucích, žádní zítřek není do vás mým tokem promítnut“ je v poradí tretie za sebou nasledujúce. O čo je táto kapela tajomnejšia a neprístupnejšia, o to je ich hudba silnejšia a beštiálnejšia. Musím priznať, že predošlé dielo „V zasněžených vrcholech se odráží můj smysl“ mi ušlo, preto bude potrebné napraviť to. Novinka vyšla ešte 10. marca v počte 60 kusov pások, tak sa poďme pozrieť na obsah. Materiál obsahuje 2 skladby čo môže byť trochu málo lačnému fanúšikovi, na druhú stranu, ako sa hovorí, dobrého je málo. Prvá skladba Jak je mé oko syceno, tak stále více ostřen jest v něm barvocit, ponúka klasickú barbarskú jazdu typickú pre TRIUMPH, GENUS. Oceňujem mizantropický riffing v tejto skladbe, harmónia je dostatočne zapamätateľná, no na druhej strane je ťažká na zapískanie, alebo prehratie na nejakom nástroji. Melódia akoby sa vypudzovala von a hneď zmršťovala dovnútra, mám na mysli riffy, ktoré sa objavujú až v druhej polke ku koncu skladby až po dramatickej časti, ktorá rozdeľuje celú skladbu. Celý záver je impozantný, no ani prvá polka sa nemá za čo hanbiť. Riffy sú vedné prísne a ortodoxne, bez váhania a nemilosrdne. Nezacítite tu žiadne iné influencie než Black Metalovú pohromu, chladné puritánstvo a oceľovú maniakálnosť. Druhá v poradí Hladiny plynoucích, žádný zítřek není do vás mým tokem promítnut, začína mysterióznym riffingom opakujúcim sa dokola a do tohto sa vštepí unikátne tempo bicích, fanatizmus! Túto pasáž zbožňujem asi z celého diela najviac, znie to tak odhodlane a tvrdo! Tu sú riffy znova typickou tvárou tejto dvojčlennej akvizície, plytká melodika s hlbokým rozsahom a čudné pocity z nej. Na jednej strane to môže vyznievať primitívne, ale čo čakať od prísneho Black Metalu? Dá sa tu čítať, alebo počúvať aj mimo zahraté tóny, je to všetka tá nahustená atmosféra stresu a dominancie, toto je silné sústo a genialita. Jaroslav na vokáloch pôsobí ako diktátorské monštrum, jeho deklamácie a prísny dôraz na kladenie každej slabiky sú ukážkové, toto je jeden z najlepších spôsobov frázovania aké som u nás v Black Metale počul. Osobitosť kapely ide ruka v ruke so všetkým čo sa na „Hladiny plynoucích, žádný zítřek není do vás mým tokem promítnut“ odohráva, prichádzajúce nebezpečenstvo, oceľová tvrdosť a neústupnosť, nekompromisné decimovanie. Najlepšie sú pre mňa momenty kedy z rýchleho tremola prechádzajú na pomalší spôsob, dôraz kladený na absolútnu atmosféru hraničiacu s nočným besom. Obe skladby v závere triumfálne vrcholia nie len hudobne, ale aj textovo.