THORYBOS „The Foul And The Flagrant“, Bleak Bone Mortualia, EP´19, GER

THORYBOS sa najskôr prezentovali ako kapela mnohých dem, veď v rozmedzí rokov 2008 – 2011 ich vydali 5, čo sa dnes už tak často nevidí. No najviac zažiarili debutom „Monuments of Doom Revealed“ ´12 a druhým albumom „Monuments of Doom Revolved“ ´16. Tento rok prišlo na rad EP „The Foul And The Flagrant“. To, čo sa vyparuje z tejto cez 20 minút dlhej nahrávky, je len pre fanúšikov určitého typu Black / Death Metalu hrubozrnného strihu. Pokiaľ máte radi kapely ako Truppensturm, Diocletian, Tetragrammacide, alebo Archgoat, mala by vás táto pozoruhodná nahrávka uchvátiť. Je zaujímavé, že aj keď kapela hrá vojnový, apokalyptický hnev v sonicko detonačnom prevedení, stále dokážu vytvoriť do určitej miery chytľavejšie riffy v porovnaní s inými podobnými kapelami, ktoré sa už viac inšpirujú v Grinde. Nevravím, že ide o melodiku v pravom slova zmysle, no mnohé riffy sú fakt zapamätateľné, no zároveň drviace. Tu by som povedal, že THORYBOS viac vychádzajú z Black Metalu, no intenzita riffov je odstrašujúca, pôsobí to ako vojenská divízia, ktorá sa v plnej nenávisti rúti aby všetko decimovala. Kapela neberie ohľad vôbec na nič, gitarové sóla sú im absolútne cudzie, vždy natrafíte len na devastovanie a hrôzu. Veľkú silu má vokalista V. Tyrant of Necrocracy And Clandestine Blood Cult Inauguration. Dokáže frázovať silne dominantným spôsobom a aj jeho technika spevu, alebo ak chcete tlakového revania, prispieva k určitému pochopeniu ich hudby. Nepoužíva vokál ako iné War Metalové kapely, kde sa prekrikujú často tri, alebo aj štyri ohyzdné druhy najbláznivejších vokálov. Tu sa použil len jeden druh vťahovaného dávenia, a je celkom ťažké určiť či má bližšie ku Death Metalu, Grindu, alebo Blacku. Toto monotónne, ale dobre vedené frázovanie vytvára mŕtvolnú stopu a presne sa hodí do hutných riffov. Treťou najsilnejšou zbraňou je bicia delostrelecká batéria. Depthpriest Goatcommander of Black Abyss And Morbid Bestiality je tým správnym hlukovodičom aby to kapela celé odpálila. Jeho hra je samozrejme neúnavná, vôbec nedochádza k nejakým spomaleným momentom, kde by si mohli oddýchnuť, po spustení play teda nastáva krutý teror a monštruózne kobercové bombardovanie. Najsilnejšie skladby by som označil prvé dve, Kephalomantic Necrophany a Teeth, Tongues And Rites. Hlavne prvá obsahuje skvelé riffy, na ktoré je sa možné vždy odvolať, v tejto skladbe došlo k absolútnemu súladu ničenia, dobrého vedenia teroru, zapamätateľnosti a vražedného frázovania. V podstate všetky skladby ponúkajú podobné šírenie hanobenia a rozvratu, beštiality a neľudského zaobchádzania. Viem si predstaviť ako musia THORYBOS vyznieť na živo, ich hudba je tak jedovatá, že fans pod pódiom by mohli mať bez problémov plynové masky pre šíriace sa nebezpečenstvo vzduchom. 20 minút a nezostáva kameň na kameni.