TIAMAT „Sumerian Cry“, CMFT Productions, CD´90, SWE

Ak sa bavíme o úplne prvých albumoch švédskeho Death Metalu, najväčšími kultmi sú jednoznačne „Left Hand Path“ od Entombed a „Dark Recollaction“ od Carnage. Skôr bol vydaný „Dark Recollation“ a to vo februári 1990, „Left Hand Path“ vyšiel 4. júna, o tri dni neskôr bol vydaný snáď tretí najstarší pure Death Metalový počin „Sumerian Cry“ od TIAMAT! Samozrejme všetky tri kapely sa časom zmenili, Carnage sa z mnohých členov premenovali na Dismember a Entombed sa po dvoch Death Metalových albumoch odporúčali k Death´N´Rollu, alebo ako ich štýl nazvať. TIAMAT začali viac inklinovať k pomalšej hudbe, neskôr až s Gotickými prímesami, ale o to teraz nejde. Ak si porovnáme oba albumy „Dark Recollations“ a „Left Hand Path“, oba boli dosť podobné, oba reprezentovali klasický švédsky Death Metal tak, ako ho poznáme dodnes. TIAMAT však bola trochu iná káva, aj keď ich gitary boli naladené podobne s podobným efektom, zrejme tiež HM2, ich hudba bola viac temnejšia, neobsahovala toľko drviacich momentov, hneď od začiatku inklinovali skôr k atmosférickej rovine. Viac si dali záležať na melodických partiách, viac sa pohrávali s kompozíciou a rozhodne viac pridávali melancholických nálad. Nechcem tým povedať, že by Carnage, alebo Entombed boli kompozične slabí, len TIAMAT boli menej riffoví, skladali pochmúrnu strašidelnú hudbu. Ich debut vyšiel u podivného anglického vydavateľstva CMTF, ktorý vydali len tento jediný titul, zrejme vlastniť originál LP, alebo CD je dosť rarita. TIAMAT ani tak nešli ortodoxne po Death Metale aj keď Death Metal to rozhodne bol z 95%, už na debute bolo zrejmé, že ich to bude ťahať viac k pochmúrnosti a pomalosti. Album má samozrejme aj svoje rýchlejšie tempá, no klepačky vyznievajú skôr spomalene čo vôbec nevadí, nie každý musí kopírovať Entombed. TIAMAT boli technicky na tom v tej dobe nie najlepšie, z riffov je cítiť určitá surovosť a nie dokonalá presnosť, ale to vôbec nevadí, pretože pocitový aspekt tento album vyzdvihuje k úplným výšinám. Skladby sú silnými klinmi, viac zapamätateľnejšími než väčšina skladieb od vtedajších Entombed, alebo Carnage. Edlund viac dbal na snové refrény, skladby boli dobre napísané a obsahovali čudnú melodiku, ktorú ťažko budete hľadať u nejakej inej kapely v šírom svete. Riffy boli zväčša púšťané, prípadne doladené zasekávačkami, alebo strednými tremolami, tak typickými pre švédsky kov smrti. Feeling z ich debutu je úplne starý, je cítiť dobu vzniku a oni to dokonca hodili ešte hlbšie, príde mi akoby tá hudba bola pocitovo zložená niekedy v 80tych rokoch. Melodika je príliš archaická, akoby ešte spred Metalovej éry kedy bol Metal skôr tušený než tvorený, môže pripomínať snáď najstaršie veci od Celtic Frost, Bathory, Hellhammer a podobne. TIAMAT však z týchto predpotopných vízii dokázali vytvoriť silné skladby s monotónnejšou rytmikou a som si istý, že tento album ovplyvnil nejedno Death / Doom komando 90tych rokov! Gitary TIAMAT v tej dobe nezneli tak husto ako Entombed, čo si preniesli ešte z dôb starších, keď pod menom Treblinka vydali dve demá a jedno EP a v roku 2013 to všetko vyšlo pod názvom „Shrine of The Pentagram“. „Sumerian Cry“ rozhodne nie je zlým albumom, v tej dobe tu niečo podobné ani nebolo, pre Death Metalistov tej doby to bolo možno príliš melodické a „pomalé“ a pre tých čo holdujú pomalým veciam, zas príliš „tvrdé a rýchle“. Z dnešného pohľadu možno stále povedať, že TIAMAT boli vždy iní na každom albume, vyvíjali sa možno až príliš rýchlo, no v každom ich počine je niečo zvláštne, nevšedné, čudné. Skladby ako In The Shrines of The Kingly Dead, The Malicious Paradise, Necrophagious Shadows, Apotheosis of Morbidity, alebo Evilized rozhodne patria do zlatého fondu švédskeho, ale aj svetového Death Metalu. Je tak ľahké prepadnúť kúzlu a mágii tohto albumu, ale myslím si, že nový, dnešný fanúšik tomu asi nepríde na chuť, treba asi zažiť tú dobu, žiť v nej, sledovať hudobný vývoj vtedajších kapiel a žiť tým.