„Kdo se umí smát sám sobě, má právo smát se smát všemu ostatnímu, co mu k smíchu připadá.“ Jan Werich
 
 
 
 
 
Čo by sme si mohli na začiatok povedať o TEMPLE MOON? Tento maniak, keďže ide o jednočlenný projekt, pochádza z britského kráľovstva a recenzované demo je jeho absolútnym debutom. Na páske sa nachádzajú len dve skladby Spectral Ancesion Through Winter Star a Endless Cold Upon The Ancient Forest. Z pohľadu na obal, z názvov skladieb si určite každý odvodí, že pôjde o klasický Black Metalový materiál ošumelého charakteru a je veru tomu tak. Kazetu vydalo už klasické vydavateľstvo Iron Bonehead, čo kapele určite zabezpečí určité PR aj keď ich meno je ešte stále malé aj pod hľadáčikom drobnohľadu, no na koľko, to ukáže len čas a poctivá práca tohto maniaka.
Obe skladby predstavujú Black Metal typický z 90tych rokov, dokonca aj zvuk je znetvorený k obrazu jeho, atmosféra zaručená a opečiatkovaná rohatým. Takto krásne zašumené, zahmlené kde sa aj ťažko odhaľujú prípadné nedostatky umelca, ale to nám vôbec nevadí, keďže čierne remeslo nie je o hudobnom perfekcionizme, ale o autentickej atmosfére a o filozofii odvrátiť sa od všetkého komerčného, povrchného a čistého. Toto všetko vám dokonale obe skladby sprostredkujú, tvrdo narazíte na tvrdý kameň skrývajúci sa len pár metrov pod hladinou a vy si len rozbijete hlavu a voda sa sfarbí do červena. Prvá vec Spectral Ancesion Through Winter Star je tou pomalšou skladbou, kde všetko podfarbuje melancholická a tiahla harmónia. Tá sa opakuje dokola ako kolovrátok hneď po tom, čo sa vykľuje z menej melodického úvodu. V melodike dýcha niečo zlé, nejde o žiadne nové harmónie, ale taktiež možno vytknúť aj nie až tak zaujímavú originalitu či svojskosť. No ak máte radi toto umenie v čo najtradičnejšom ponímaní, tento fakt veľmi ľahko prehliadnete a necháte sa ponoriť do mystického rozjímania v hlbokých lesoch, kde tiene sú váš jediný spoločník. Musím ale napísať, že melodika v určitom bode dosiahne zaujímavý vrchol, kedy postúpi len o nejaký ten vyšší tón a z toho vzniká efekt, poviem zaujímavej kreatívnej chvíle, ktorý určite poslucháčovu dušu povznesie. Hudobne je skladba jednoducho podaná s jednoduchou rytmikou a vokálom ako z priepasti. Vokál hučí akoby z diaľky, čo môže pripomínať zúfalé volanie, alebo vábenie démonickej bytosti. Druhá skladba je svižnejšia a pripomína ranné obdobie Dark Throne s punkovou influenciou čo sa tempa a jednoduchej výstavby týka. Melodike taktiež dominuje určitá melancholická, ale taktiež dosť klasická harmonická výstavba, atmosféru má však nepopierateľnú a autentickú. TEMPLE MOON určite nie je žiadnym zázrakom, tento hudobník zrejme dokáže hrať len v týchto nastavených intenciách, no jemu a určitému publiku to dokonale stačí ako napr. Prokofievovi a jeho zanieteným poslucháčom. Chcem tým povedať, že jeho hudba má svoje osobité čaro pre ortodoxný okruh vyznávačov a ten zvuk je jednoducho monštruózne zdeformovaný aby vás svojou aurou objal do absolútnej temnoty. „Demo I“ chápem ako poctu žánru, starým kapelám objímajúcim sa s kozlom, ale aj udržanie toho najklasickejšieho!
TEMPLE MOON „Demo I“, Iron Bonehead, Demo´18, UK


2/08:41/ 7                                               Mortuary


[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]