TEMPLE OF BAAL „Mysterium“, Agonia Records, CD´15, FRA

Francúzski okultisti TEMPLE OF BAAL už na svojom piatom albume „Mysterium“ dokazujú, že sú skúsenou kapelou a momentálne sú snáď v najlepšej kondícii. Prvá melodická linka zo skladby Lord of Knowledge And Death nemôže nechať nikoho na pochybách, že chlapi narábajú majstrovsky s melodikou, najskôr v spomalenom prevedení a potom sa spustí masaker s rovnakou melódiou. Skladba sa postupne otvára a ponúka ďalšie mohutné momenty, napr. refrén je jedovatý a to, akým spôsobom ho Arkdaemon podáva, je čisté zlo. Kompozícia sa postupne tajomne kľukatí a dôjde aj na akustickú vybrnkávačku, pričom sa znova opakuje spomalovacia známa pasáž a to zďaleka nie je všetko. Celá táto skladba trvá skoro 10 minút. Oproti „Verses of Fire“ sa mi zdá, že do zvuku pridali viac špinavosti, gitary sú akési zrnitejšie ale aj brutálnejšie. Nepoľavujú ani v ďalšej skladbe Magna Gloria Tua, ktorá je ešte o niečo dlhšia než prvá! Gitary volia zlovestné dekadentné postupy, tremolá sa zarezávajú do štruktúr kože a tečie krv, melodika zväčša klesá a padá ako rozbúrené vlny oceánu, tieto tendencie badať v mnohých iných momentoch a skladbách „Mysterium“. Lenže toto padanie a klesanie je skomponované veľmi umne, zbožňujem keď tremolo dlhšie drží jeden tón a v jednom šialenom momente padne o nejaký tón dolu, toto najlepšie dokážu francúzske kapely. Chlapi z TOB sa s tým moc nemažú a snažia sa neustále držať poslucháča v strehu rôznymi prekvapujúcimi momentmi, nehovorím, že originálnymi, ale zaujímavými. Skladby aj napriek dlhým časomieram ponúkajú rôzne strigônske ťahy hodné hudobného čarodejníctva, napr. sóla sú tým správnym korením. Zahrané veľmi sviežo so správnou dávkou vyváženia melodiky a divokosti dobre dorážajú na ústredné riffy. Perfektným príkladom je sólo na konci dvojky. Ale sóla musím pochváliť všeobecne, všetky sú výživné a dotvárajú tú správnu Metalovú atmosféru a komplexnosť celého diela a to sú poniektoré aj celkom dlhé. Myslím, že v mnohom sú TOP ovplyvnení aj klasickým Heavy Metalom, badať to hlavne pri niektorých momentoch, iné sú zas dokonalou ukážkou extrémneho poňatia Black / Death Metalu. V trojke Divine Scythe napr. prekvapí postupné spomaľovanie riffov až do teritórií Morbid Angel, tie riffy začnú nadobúdať ešte hrozivejšie kontúry a atmosféra sa vystupňuje megalomanským spôsobom. Hosanna je z veľkej časti pomalou hymnou, kde atmosféru podporujú temné klávesy, tremolá sú hrané pomalšie a zákerne, bicie sekundujú v stredných a pomalších tempách, no v refrénoch sa skladba rozprúdi a priam zritualizuje. Ku koncu ale prichádza rýchla obludná jazda, ktorá decimuje všetko. Teda presný opak ku predošlej veci kde sa postupne všetko spomalilo. Jedinou nemetalovou skladbou je Dictum Ignis, dá sa povedať, že album predeľuje a má taktiež rituálny charakter. Niekomu sa môže zdať skoro hodinová časomiera trochu prehnaná pre Death / Blackový album, ale TOB vedia ako vytvoriť dychberúcu pastvu pre uši. Zo všeobecného hľadiska sa môže zdať „Mysterium“ monotónnym rachotom hlavne po prvých vypočutiach, s každým jedným vypočutím sa ale skladby prehlbujú a kontúry tvárí sa jasne rozjasňujú, vyžaruje z nich nepokoj a dramatickosť. Album je komplexným dielom kde nie je núdza o gitarové vrstvenia, mnohé rytmické zvraty a zaujímavé inštrumentálne riešenia, pritom si kapela udržuje svoju ortodoxnosť a priamočiarosť.