TORR „Armageddon“, Multisonic, MC ´90, CZ

TORR patrili u nás medzi absolútne prvé extrémne kapely, ak nie ako úplne prvá smečka! Vznik kapely sa datuje na rok 1977! Samozrejme to čo vtedy hrali, ešte nemuselo spadať pod extrémny Metal, no ich prvé demo „Witchhammer“ pochádza z roku 1987 a jedná sa o úplne unikátny materiál, ktorý na svoju dobu predstavuje kult a keď si zoberieme, že v tej dobe Death vydali svoju prvotinu „Scream Bloody Gore“ ako prvý Death Metalový zásek, a na to, že tu panoval dosť krutý režim, aj dva klobúky dolu. V dobe medzi vznikom kapely a prvým demom sa v kapele vystriedalo viacero hudobníkov a neviem či vtedy vôbec niečo vydali, no ako kapela fungovali a v komunistickom Československu robili zlú krv. Do debutu „Armageddon“ vydali ešte nejaké nahrávky, ktoré dnes spadajú do kategórie najraritnejších, dokonca aj recenzovaný debut patrí k totálnym raritám. Album vyšiel ako vinyl a ako MC pásaka u Multisonic, ja vlastním pôvodnú MC. „Armageddon“ teda môžeme radiť ako jeden z najstarších Metalových albumov u nás a to sa určite počíta! Na debute sa zúčastnili Vlasta Henych ako vokalista a basák, na bicích Martin Melmus z Debustrol a na gitare Šakal, ktorý taktiež naspieval niektoré skladby, ten zas pochádzal z Fata Morgana. Teda oproti starej zostave to bol taký zlepenec, no tvoril klasickú zostavu TORR.
Album otvára nepríjemné intro Chrám smrti, stavím sa, že inšpiráciu si zobrali z Kutno Horskej kostnice kde ich aj Franta Štorm odfotil na obal platne (celkom by ma zaujímalo ako tá fotka s gitarami v rukách vznikla, keďže fotenie tam nie je príliš dovolené). Atmosféra intra prináša len morbídne a skľučujúce pocity. Album má oproti demu už úplne profesionálny zvuk a prvou riadnou skladbou je Žal. Výborný kus v ktorom sa strieda na vokáloch Henych aj Šakal, jeden má lepší vokál ako druhý, dobre napísaný text a do toho skvele napísané riffy s klasickými sólami. Takéto skladby sa dajú počúvať kedykoľvek a ako otvarák je skladba ako stvorená. Vrať se ke psům je ďalšou skladbou s besným vokálom, dosť rýchla a krátka skladba s úplne iným charakterom ako Žal. TORR vždy vychádzali zo starých Venom a na debute to sakra cítiť. Smlouva s peklem je zas o poznanie pomalšia vec, jednoduché riffy s účinnou chytľavosťou sú striedané s ťažkými sekanými, možno najťažšia skladba z albumu, myslím v zmysle Heavy. Atmosféra je jednoducho zdrvujúca, Henych spieva ako z posledných síl, pripomína umrlca na márach. Zásadná skladba, ktorá je typickou tvárou starých TORR. Samota v smrti začína temným riffom, ktorý mi tak trochu pripomína Master´s Hammer, konkrétne skladbu Géniové. Rovnako ako aj tam, aj tu sa spustí perfektný rytmus bicích a následne na to sa skladba rozšlape do až rock´n´rollového tempa. Šialené opakovanie slova „umírej“ muselo v tej dobe dať zabrať nejednému nezainteresovanému, nádherne odspievané a sólo patrí určite medzi tie najlepšie! Král mor delí celý album na polovicu, kultové odgrgnutie a zhovädilý smiech už neodmysliteľne k tejto skladbe patrí, ako krk do slučky šibenice. Dosť svižná skladba s nechutným textom, ktorý jasne vyplýva z názvu. Musím povedať, že mojim osobným favoritom je práve nasledujúca Lady Madeline, patrí k mojim osobným favoritom spolu s poslednou Padlý chtíč.

„Jak tisíce kopyt zní ten dunivý běh
Napůl živá, napůl ne
Běhá po schodech
V nešťastném sklepení bezvládně padá
Zase neukojila svoji sílu a hněv
Nedávej jí svou hlavu
A nevolej její jméno - Lady Madeline“

Úžasný text po všetkých stránkach, celkom technické riffové besnenie a kapela tu ukazuje svoju životnú formu. Zlej sen je ďalšou čiernou hymnou s dobrým kopákovým dávkovaním a v strede skladby celkom slušná uvoľňovacia pasáž so sólom. Ku koncu skladby ďalšie šialené sólo, ktoré to celé ukončí. Posedlá je jednoznačná hitovka s vydareným refrénom, ktorý vás len tak neopustí, opačne, posadne vás. Skladba má aj svoje stredne pomalšie aj stredne rýchlejšie tempo, na tento song len tak nezabudnete. Posledná riadna skladba je Padlý chtíč s ktorou prichádza totálne vyvrcholenie pre mňa, pre iných zas možno najslabšia skladba. Páči sa mi to rozmanité riffovanie a vražedné frázovanie, refrén je taktiež silným klinom do hlavy a samotný text je úplnou klasikou na tému Black Metal. Celý album uzatvára nedokončená skladba Armageddon, ktorá je tak trochu čiernym vtipom. Po dlhom úvode, kde do zvukov bojového pochodovania a grotesknej klávesovej melódie vchádzajú ďalšie bojové zvuky, sa skladba konečne rozbehne, text priam vyráža dych a hneď na to sa aj stišuje a zakončí ju spláchnutie wc. Album „Armageddon“ rozhodne patrí medzi svetovú klasiku starého Metalu a je až zarážajúce, že doteraz vyšla len jedna reedícia z roku 1994 ako MC a CD u japonského labelu B&M a myslím, že aj táto reedícia je dávno rozobratá. Skladby Smouva s peklem a Posedlá sú pôvodne od Fata Morgana, kde vyšli pod inými názvami, Memento a Čarodejnice. Máte chuť si zrovna pustiť „Armageddon“? Ja rozhodne áno!