TÖRR "Institut klinické smrti", Direkt CD ´91, CZ
11/41:05/ - Storm
http://www.torr.cz/
11/41:05/ - Storm
http://www.torr.cz/
Príchodom druhého albumu prišiel do kapely nový člen Pavel "Monroe" Kohout (ex–MORRIOR), čím sa rozrástli na kvarteto a priniesol so sebou pomerne odlišný vietor. Ich smerovanie ovplyvnil takým spôsobom, že toto CD patrí dodnes k ich najtvrdším a najťažším, okrem gitary prispel aj vokálnymi partiami. Točili ho počas magického dňa, na Silvestra 31.decembra 1990 v legendárnom ostravskom štúdiu Citron patriace bicmanovi Radimovi Pařízkovi z Citronu, možno aj kvôli tomu je "Institut.." tak silný materiál. Pre mnohých patrí k ich vrcholu, ale "Armageddon" je zase kultovejší s okultnejšou atmosférou. Čo skladba, to hymna. Neviem ako sa im podarilo skomponovať tak zabijácky album, pretože potom už nikdy nedosiahli jeho úroveň, postupne to šlo s nimi skôr len dole vodou. Pritom základná trojica Henych, Melmus a Šakal nahrala ešte nasledujúci "Chcípni o kus dál", no jediné čo im vyšlo, že bol zase odlišný.
DM vlna začiatkom 90.tych rokov bola tak mohutná, že sa nevyhla ani tejto českej diabolskej legende. Možno ani nie tak hudobne, ako zvukovo. Celkovo zhutnili produkciu až tak intenzívne, že miestami sa zdá akoby hrali čistokrvný DM, najmä skladba Seru Krev patrí k tým najťažším. Za také heavy riffy by sa nemuseli hanbiť ani Krabathor, alebo Obituary. Hudobne máme ale dočinenia skôr s ich typickým Thrash Black Metalom, len Vlasta Henych občas zatiahne do hlbších DM vôd. Klávesové podmazy im dodávajú mrazivú až pohrebnú atmosféru. So spevom sa striedajú traja členovia, preto neprekvapí, že každá skladba má trochu odlišnú farbu, alebo štýl growlingu, čiže pestrosť zaručená. Oproti debutu sa zmenil nielen zvuk, ale aj kompozícia, dve gitary im tiež pomohli zhutniť prejav. Ako keby sa dohodli, že každá skladba bude iná, s inou atmosférou a iným lyrickým zameraním. Príde mi akoby vznikali jednotlivé skladby po dlhších časových obdobiach, ale "Institut.." vychádza len rok po debute. Ten bol ešte čisto v pazúroch Diabla a veľmi kompaktný, naopak tento druhý zásek sa môže zdať na prvý pohľad trochu rozháraný a neucelený, no zdanie klame, určitá spojovacia niť sa vinie všetkými skladbami. Obal s rozkladajúcim sa Ježišom na kríži akoby nesúvisel s textami, no spoločnú majú práve tú provokačnú stránku. Zamerali sa na také rôznorodé témy ako satanizmus, sranie krvi, nízke pudy, horror, smrť, spaľovacie pece, predčasný pohreb, temná opera a samovražda. Všetky im vyšli rovnako dokonale ako samotná hudba. Na ukážku postačí napr. úryvok: "Předčasnej pohřeb, hej, hej. Prožívám bolest i vzdor. Na kněze volám, hej, hej. Vyliž mi řitní otvor". Najsilnejšia je asi úvodná V Podzemí, ku ktorej natočili videoklip v podzemí. Je zážitok počúvať dokonale nazvučené aj odohrané bicie s basovým kopákom a plechovým rytmičákom, Melmus predviedol, že vie búchať aj technickejším štýlom. Typicky starý a prašivý zápach fanatizmu im dodávajú najmä gitary. Sólo v šiestej Pán Snů je veľmi pomalé a feelingové, pod ním hrajú ešte klávesy, chlapi vedeli dokonale vystihnúť atmosféru každého textu. Najpomalšia je titulná skladba, tak chladná ako dych mŕtvoly v klinickej smrti so silnou post mortálnou atmosférou.
Album vyšiel na CD, MC aj vinyle u podivného labelu Direkt z Ostravy, ktorí vydali už len 2 albumy Citronu, zrejme im tiež patril rovnako ako štúdio. Potom sa pod nimi zľahla zem, preto tento materiál má a už navždy bude mať vysoký kultový status. Hlavným poznávacím znakom kapely bol vždy neodmysliteľný vokál Vlasta Henycha, ktorý začínal ako technik u Arakainu a pri každej príležitosti si brnkal na ich basovku, pretože mala len 4 struny. Naopak, text ich najkultovejšej skladby Kladivo na Čarodejnice (1987), pochádza z pera Aleša Brichtu, preto sú tieto kapely vzájomne prepletené. Navyše sa im podarilo v apríli 1990 zahrať v Prahe s takými esami ako Kreator, Coroner alebo Protector. Základný pilier českej BM scény sa nechal trochu ovplyvniť nastupujúcou explóziou Death Metalu čím vznikol tento unikátny paskvil troch žánrov.
DM vlna začiatkom 90.tych rokov bola tak mohutná, že sa nevyhla ani tejto českej diabolskej legende. Možno ani nie tak hudobne, ako zvukovo. Celkovo zhutnili produkciu až tak intenzívne, že miestami sa zdá akoby hrali čistokrvný DM, najmä skladba Seru Krev patrí k tým najťažším. Za také heavy riffy by sa nemuseli hanbiť ani Krabathor, alebo Obituary. Hudobne máme ale dočinenia skôr s ich typickým Thrash Black Metalom, len Vlasta Henych občas zatiahne do hlbších DM vôd. Klávesové podmazy im dodávajú mrazivú až pohrebnú atmosféru. So spevom sa striedajú traja členovia, preto neprekvapí, že každá skladba má trochu odlišnú farbu, alebo štýl growlingu, čiže pestrosť zaručená. Oproti debutu sa zmenil nielen zvuk, ale aj kompozícia, dve gitary im tiež pomohli zhutniť prejav. Ako keby sa dohodli, že každá skladba bude iná, s inou atmosférou a iným lyrickým zameraním. Príde mi akoby vznikali jednotlivé skladby po dlhších časových obdobiach, ale "Institut.." vychádza len rok po debute. Ten bol ešte čisto v pazúroch Diabla a veľmi kompaktný, naopak tento druhý zásek sa môže zdať na prvý pohľad trochu rozháraný a neucelený, no zdanie klame, určitá spojovacia niť sa vinie všetkými skladbami. Obal s rozkladajúcim sa Ježišom na kríži akoby nesúvisel s textami, no spoločnú majú práve tú provokačnú stránku. Zamerali sa na také rôznorodé témy ako satanizmus, sranie krvi, nízke pudy, horror, smrť, spaľovacie pece, predčasný pohreb, temná opera a samovražda. Všetky im vyšli rovnako dokonale ako samotná hudba. Na ukážku postačí napr. úryvok: "Předčasnej pohřeb, hej, hej. Prožívám bolest i vzdor. Na kněze volám, hej, hej. Vyliž mi řitní otvor". Najsilnejšia je asi úvodná V Podzemí, ku ktorej natočili videoklip v podzemí. Je zážitok počúvať dokonale nazvučené aj odohrané bicie s basovým kopákom a plechovým rytmičákom, Melmus predviedol, že vie búchať aj technickejším štýlom. Typicky starý a prašivý zápach fanatizmu im dodávajú najmä gitary. Sólo v šiestej Pán Snů je veľmi pomalé a feelingové, pod ním hrajú ešte klávesy, chlapi vedeli dokonale vystihnúť atmosféru každého textu. Najpomalšia je titulná skladba, tak chladná ako dych mŕtvoly v klinickej smrti so silnou post mortálnou atmosférou.
Album vyšiel na CD, MC aj vinyle u podivného labelu Direkt z Ostravy, ktorí vydali už len 2 albumy Citronu, zrejme im tiež patril rovnako ako štúdio. Potom sa pod nimi zľahla zem, preto tento materiál má a už navždy bude mať vysoký kultový status. Hlavným poznávacím znakom kapely bol vždy neodmysliteľný vokál Vlasta Henycha, ktorý začínal ako technik u Arakainu a pri každej príležitosti si brnkal na ich basovku, pretože mala len 4 struny. Naopak, text ich najkultovejšej skladby Kladivo na Čarodejnice (1987), pochádza z pera Aleša Brichtu, preto sú tieto kapely vzájomne prepletené. Navyše sa im podarilo v apríli 1990 zahrať v Prahe s takými esami ako Kreator, Coroner alebo Protector. Základný pilier českej BM scény sa nechal trochu ovplyvniť nastupujúcou explóziou Death Metalu čím vznikol tento unikátny paskvil troch žánrov.
