TORTURA „Tophet“, Self Released, Digital´21, CZ

TORTURA a ich nové EP „Tophet“ je prvou nahrávkou o ktorej si ideme niečo napísať v rámci recenzií na Necrosphere, aj keď so samotnou kapelou sme spáchali rozhovor do jedného z domácich čísel. Ich meno je na našej scéne ešte málo známe a zrejme ani kapela sama sa príliš nederie dopredu a nerobí si prehnané promo ako niektoré iné horlivé kapely, o to viac ich hudba môže mnohých prekvapiť. Ja osobne som bol ich atmosférou okúzlený snáď od prvého momentu, jednoducho to na vás skočí ako pavúk na tmavej povale a ani neviete ako, je to vo vás. Schválne som si pustil ich predošlý album „Psychopompos“, kde na mňa útočili dynamickejšie riffy, zvuk šiel priamo do ksichtu, bicie podávali svedectvo o rýchlom priebehu rytmiky a tu zrazu som akoby v inom svete. Hlavne ma prekvapil zvuk „Tophet“, páči sa mi, že je viac komornejší a zastretejší s nižšou úrovňou hluku, takže si treba pootočiť volume doprava, čím sa akoby až fyzicky dostávam bližšie ku kapele, akoby som to počúval viac do hĺbky, je v tom viac tajomna a mystického rozjímania. Spomalil sa aj celkový rytmus, aj keď skoro v každej skladbe sa Aleš rozbehne, no vôbec to neovplyvňuje plíživú atmosféru, ktorá sa ako červená niť prelína všetkými štyrmi skladbami. TORTURA sa stále vyjadruje pomocou čierneho remesla, len dnes viac dbajú na poetiku a epickosť vyznenia, ale aj všeobecne sa mi zdá, že sa začali ešte viac a hlbšie pohrávať s jednotlivými pasážami aby vyzneli čo najveľkolepejšie. Časté sú vrstvy dvoch harmonických gitár zložené tak, že vytvárajú jednotný celok, aj keď pri hlbšom počúvaní sa zameriam na obe stopy naraz, sú celkom slušne premyslené a je počuť, že gitaristi to harmonicky dali na veľmi slušnej úrovni. Tieto harmonické súznenia vlastne vytvárajú až magickú atmosféru plnú bolestivých, strašidelných, či archaických pocitov, čím poslucháča prenášajú až do snovej roviny. Neviem či je toto EP novým smerovaním, alebo skôr experimentom medzi dvoma albumami, ale rozhodne im táto poloha pasuje a majú čo povedať. EP obsahuje štyri riadne skladby bez nejakých intermezz, jednoducho dostanete porciu atmosférického, melodickejšieho Black Metalu s hlbšou stopou. Ako tak počúvam, tak počúvam, všetky štyri skladby sú silné, všetky majú svoje vzostupy aj pády, rôzne nálady, zákutia, zaujímavé refrény, nosné časti, harmonické vibrácie. Vždy príde moment, kedy by to mohlo vyzerať, že už sa dostaví menšia nuda, keď tu sa zrazu rozvinie téma, zdramatizuje sa melodika, nastúpi gitarové sólo, alebo vokalista začne klásť dôraz na frázovanie a podobne. Skladby sú silne zapamätateľné a musím priznať, že ja len ťažko lovím v pamäti, čo by mi mohla TORTURA pripomínať, odkiaľ by čerpali inšpiráciu. Samozrejme nechcem tvrdiť, že by boli silne originálni, no skúste ich ku niekomu prirovnať. Cítim tu ducha českého Black Metalu 90tych rokov, ale aj presah niekam inam, je to len celkom ťažko opísateľné. Myslím, že TORTURA sú na českej scéne celkom ojedinelým zjavom a idú si vlastnou cestou, čo je dobré pre celú ich scénu. Ono sa na prvý posluch môže zdať, že ich hudba je celkom jednoduchá, no keď sa započúvate do celkovej harmonizácie gitarových stôp, navyše aké napätie a atmosféru zároveň eskalujú, ide o komplexnejšie stvorené mini dielo. Sath má dobre zvolený vokál, ide o typický český rukopis, dobré frázovanie, skoro až divadelné „recitovanie“ na čiernych doskách a tiež dodáva charizmu celkovému vyzneniu. Je trochu škoda, že tento počin sa neobjavil na oficiálnych fyzických nosičoch, myslím, že by si to zaslúžilo!