TORTORUM „Rotten. Death. Forgotten.“, World Terror Committee, EP´16, NOR

O TORTORUM som nemal donedávna ani tušenia, a to už majú za sebou dva dlhohrajúce albumy „Extinctionist“ ´12 a „Katabasis“ ´14. Chlapi pochádzajú z Bergenu v Nórsku a jedná sa o štvorčlennú kapelu. Dvaja pochádzajú z Aeternus, jeden z nich dokonca ešte stále u nich zarezáva, druhý je už mimo kapely. Skyggen, jeden zo spomínanej dvojice dokonca vypomáhal na živo Gorgoroth a druhý Specter napr. pôsobil u Vulture Industries. To ale zďaleka nie je celková bilancia, odporúčam pozrieť Metal Archives. Hudbu TORTORUM je celkom ťažké opísať a zaradiť, jedná sa o Black Metal, ale napr. s Gorgoroth nemajú nič spoločné, dokonca ani s klasickou Black Metalovou vlnou 90tych rokoch. Ich hudba nie je o klepačkách a rýchlosti, aj keď sem tam zrýchliť môžu, rozhodne to nie je ich privilégium. Práve tento fakt môže mnohým Black Metalovým fanúšikom vadiť, vyhovuje im skôr stredné tempo, tu sa cítia ako doma. V stredných tempách dokážu vytvárať najlepšiu atmosféru a aj vokalista Barghest sa najlepšie cíti v týchto polohách, vtedy vynikne jeho frázovanie omnoho lepšie ako pri rýchlych šialenostiach. Ich spôsob prevedenia Black Metalu je skôr moderným terčom, prirovnal by som ich trochu k atonálnym kapelám, ale TORTORUM nie sú až tak experimentálni a novátorskí, predsa v nich zostala aj nejaká staro školská stopa. Neberú atonalitu ako niečo po čom by prahli, skôr si ju užívajú a pridávajú ako jeden z prvkov. TOROTORUM sú vlastne tak trochu na rozmedzí, pre starých fanúšikov budú príliš moderní a pre moderných fans, alebo fans novodobej školy BM zas možno trochu staromódni. Niektoré postupy sa prikláňajú viac na jednu, alebo na druhú stranu, rozhodne to chlapi hrajú inak než klasické Black Metalové spolky. Napr, v skladbe Lucifer Victrix napr. využívajú dve gitary, pričom jedna hrá bez prestania a druhá hrá zas prerušovane, aj tu máme ten rozkol medzi starou a novou školou. Melodicky sa TORTORUM držia pri zemi, nesnažia sa strúhať silné melódie ako napr. starý Satyricon, alebo Emperor, skôr sú viac v undergrounde a viac tlačia na atmosféru než na chytľavosť skladieb. Ani jedna skladba nie je vyslovene silná alebo vyčnievajúca nad ostatné, na druhej strane sa nejdená ani o slabý talent pri komponovaní, verím tomu, že kapela to takto chcela. Niektoré gitarové linky sa mi zdajú dokonca až málo melodické, ťažko napočúvatelné, príliš na hrubo tesané a surové, no aj do takýchto momentov vedia zaradiť prvok novodobej éry a skladbu osviežiť niečím kreatívnym. Sú tu použité aj jemnocitné riffy kedy krutosť ide trochu bokom a do popredia preniká viac mysterióznosti a temného umenia, najviac je to cítiť snáď v poslednej Black Mantra Mysteries. Za úplne najlepšiu skladbu by som vybral po intre prvú All Suns Black, v inštrumentálnom intre sa už nachádzajú harmónie, ktoré budú rozvíjané v nej. Práve táto skladba je dobrým príkladom toho, že kapela dobre pracuje v stredných tempách a buduje atmosféru napätia a dramatickosti. Riffy sú tu priam ukážkovo rôznorodé, pritom si stále zachovávajú Black Metalovú ortodoxnosť a disharmonickú členitosť. Bicman predvádza jednoznačne novú hru na bicie, kladie dôraz na rozmanitosť, pohráva sa s činelmi a ich nazvučenie je skôr jemné a decentné. Dokáže sa dobre vcítiť do kostrbatých a podmanivých riffov, prispôsobiť sa im a dodať im aj na výrazovosti. Zvuk nahrávky je tiež skôr modernou školou, no myslím, že nie až tak prehnanou, aby to odradilo alebo urazilo fanúšikov tej starej, dokázali si tu zachovať aj niečo hnijúce a skazené. To, čo sa na TORTORUM počíta, je určitá vlastná invencia, samozrejme ťažko dnes príde niekto s úplne novým prevedením Black Metalu keďže sa všeobecne a postupne vyvíja, no títo Nóri sú schopní aj vlastných myšlienok a nemusia sa stále obzerať len do minulosti, alebo otrocky vzhliadať k súčasným kapelám. EP trvá skoro presne 30 minút a myslím, že kapela sa v budúcnosti ešte viac utiahne k svojráznym postupom, pričom to bude stále silný Black Metal.