TRIAL „Vessel“, High Roller Records, CD´15, SWE

Za zaujímavým umeleckým obalom a jednoduchým názvom a logom sa skrýva švédska kapela hrajúca Heavy Metal v mierne modernejšom štýle, no pritom dávajú na frak najzavedenejším Heavy Metalovým majstrom histórie s ich novými albumami. Reč je o TRIAL, o albume, ktorý ma oplieskal o stenu skôr než som sa do neho poriadne započúval, tak štartujeme starú pekelnú mašinu a ideme na jazdu podsvetím! Najhoršie na takýchto výborných albumoch je, že im sotva niečo vytknúť, pretože tu funguje všetko čo má a to tak diabolsky, že vám to zoberie všetky slová a vyrazí dych zároveň. Už úvodná predohra Vessel je epicky chytľavá, no to, čo príde po nej, teda To New Ends, ma prenieslo niekam do temných krýpt šialenstva, skladba začne geniálnymi riffmi a keď vokalista Linus Johansson spustí prvú vetu Can´t You Feel How Things Come To The End, zamrazí ma vždy po celom tele, chémia zrazu začne pracovať a otvoria sa vám nové svety, nová vášeň, nové božstvo! Skladba je tak pedantne vystavaná s každým riffom, každou melódiou, sólom, taktom, dynamikou, rytmikou, basovou linkou, vokálmi, všetkým, absolútny triumf! Neviem sa nabažiť, žeriem ako beštia zdevastované trupy aj s kosťami, prisahám! Trojka Ecstasy Waltz potvrdzuje všetko čo som doteraz napísal, pri mnohých momentoch ma čerti unášajú kamsi do podzemného labyrintu odkiaľ niet návratu, tie disharmonické protimelódie, skvelé nápady, sóla sú harmóniou dokonalosti, už tak sakra dlho som nepočul tak skvelé sóla, snáď v 90tych rokoch od istej Heavy Metalovej kapely s pomaľovaným Pánom spevákom, v skladbe je znova niečo diabolsky uhrančivého, psychadelické momenty, experimentovanie s gitarami, vokalista znova podáva fatálny výkon, melódie zabíjajú, tie melancholickejšie dávajú spomenúť na najslávnejšie obdobie Candlemass a to je cítiť aj v Linusovom hlase, prepadám sa na samé dno hrôzy a vychutnávam si to. Samozrejme, takto pochvalne sa môžem vyjadriť o úplne všetkých skladbách tohto bludného monumentu, je tu jasne cítiť, že chlapi majú veľmi radi King Diamonda (ale nevzdávajú mu až takú úctu ako Portrait), Iron Maiden (niekedy vo vokáloch cítim Brucea, inokedy Kinga, ale hlavne Linusa), a ďalšie ikony, ale zas to neberte tak, že je to akýsi zlepenec rôznych kapiel, len kde tu cítiť náznaky. TRIAL bez problémov spĺňajú najvyššie kritéria komplexnej kapely, ktorá má v sebe toho toľko, čo veľa kapelám chýba, podobné pocity som cítil aj pri iných kapelách ako In Solitude, Portrait, Ghost B. C., zaujímavé, že všetko sa to rúti zo Švédska. Ani neviem čo by som mal o tomto albume ešte napísať, keď povedané bolo snáď všetko. Absolútne perfektné sú pomalšie momenty, ktoré môžu stále pripomínať Candlemass, ale aj rýchle zbesilé, „Vessel“ pracuje skvele aj s atmosférou, aj keď je kapela novum, máte pri nich pocit akoby ste sa stretli s niečím výnimočným čo má ducha 80tych a 90tych rokov, dodržané sú všetky klasické postupy a pridané sú nové hodnoty dneška, ale spôsobom takým, že to album len pozdvihuje do výšin slávy! Schválne si pustite trebárs Ruined World, šepkajúca temnota vás objíme ako svojho brata, mimochodom ten okultný aspekt je cítiť počas celej hracej doby a všetko sa to tvorí pomocou kreativity a snáď osudu geniálnej porcie viac než obyčajného Heavy Metalu. V tejto skladbe sú vybičované všetky emócie na maximum, cítiť tu staré zatuchnuté domy, v ktorých pobývajú neznámi hostia z nie nášho sveta, tajné podkrovné izby so zakázanými grimoármi, obrazy nesmiernej hodnoty s tematikou Diabla, všade je usadený prach, ktorý už desaťročia nik nerozvíril a tie nočné zvuky z povaly vás doženú na psychiatriu. Navyše celý album je zabalený do kvalitného zvuku, ktorý ani zďaleka nepripomína žiadne digitálne úpravy, ale poctivú prácu analógového štúdia, aj keď pochybujem, že to bolo nahrávané týmto systémom, ide o výsledok a ten je viac než prirodzený. Aby vám nebolo málo, úplne na záver vás dorazí cez 13 minút dlhá kompozícia Restless Blood, pri takejto časomiere sa znova ukazuje, že táto kapela je v životnej forme a predvádza divadlo tieňov v noci, pripadám si až trápne ako tento album chválim, ale inak sa nedá. Každým ďalším posluchom album otvára ďalšie veľkolepé komnaty s ťažkými tmavými závesmi a neskutočnou charizmou, neviem si predstaviť, že by sa mi tento album prepočúvol aj napriek vyslovene silnej melodike, tá je totiž silná ako skala, s radosťou ju môžem porovnať s najmajstrovskejšími dielami Heavy Metalovej histórie, až sa bojím, či budú schopní tento album prekonať. Pôvodne som chcel dať 9,75 s mojim prísnejším prístupom, ale pri poslednom počúvaní ma úplne rozmlátili na franforce a nejde to inak.