O kvalitách TRIBULATION sa píše stále viac, nejako sa mi zdá, že táto švédska formácia sa stále viac dostáva do väčších magazínov a každým dnom rastie počet ich fans a to predovšetkým po tomto novom albume „The Children of The Night“. Oba predošlé albumy „The Horror“ aj „The Formulas of Death“ hlboko uctievam a považujem ich za strašidelné umelecké diela Death Metalu nového veku zachovávajúc si oder staro školstva. Na novinku som sa samozrejme veľmi tešil, ale aj sa trochu obával, pretože TRIBULATION rozhodne nebudú prešľapovať na mieste. Dnes by som povedal, že „The Children of The Night“ prirodzene nadväzuje na predošlý „The Formulas of Death“, ale veľkými krokmi sa mu aj vzďaľuje. Vytráca sa oná agresivita na úkor rockovosti a iných vplyvov, ktoré dostávajú čoraz viac priestoru. Chlapi primiešavajú do svojich strašidelných tém aj prvok melanchólie čomu zodpovedá aj názov druhej skladby „Melancholia“, ktorá začína typickým Goth Rockovým riffom. Pribúdajú zvláštne pocity smútku a možno nostalgie podobne ako u Opeth, mimochodom podobnosť s touto kapelou tu je, hlavne v prvej skladbe Strange Gateways Beckon. V ústrednej melódii cítim niečo ako „Blackwater Park“ alebo aj novšie kúsky. Určite to nebude náhoda, pretože Opeth tiež začínali v tvrdších vodách a postupne začali primiešavať prvky psychadelického alebo Art Rocku 60tych či 70tych rokov a presne toto robia aj TRIBULATION. Sú to tie uvoľňujúce pasáže, ktoré sa množia ako huby po daždi, taktiež prepracované gitarové sóla a hlavne psychadelické klávesy. Ďalším vplyvom, ktorý si všímam, je už spomínaný Gothic Rock, cítiť to v atmosfére skladieb, no zatiaľ si z gotiky berú skôr strašidelnosť a bizarnosť, myslím ale tiež kapely skôr zo 70tych a 80tych rokov, takže novodobí gotici nejasajte dopredu. Oproti predošlému albumu je „The Children of The Night“ omnoho ľahšie stráviteľným dielom, väčšina melódii sa odkryje už pri snáď tretom počúvaní a nebojím sa povedať, že niektoré melodické gitarové linky sú až prvoplánovo postavené. Tento ťah od TRIBULATION sa mi moc nepáči, cítim tu zámer pritiahnuť k sebe väčšie obecenstvo, je tu aj pár melódii inšpirovaných muzikálom Fantóm opery kde hudbu zložil Andrew Lloyd Webber, tento ťah som si všimol minimálne v dvoch skladbách. Mimochodom atmosféra tohto klasického románu Gastona Lerouxa je v hudbe tak trochu cítiť, ponuré tajné chodby parížskej opery osvetlené sviecami, všade prach a pavučiny, tajomná postava v dlhom čiernom plášti sa mihá niekde v diaľke. Ale samozrejme nie len toto dielo mohlo inšpirovať mladú švédsku kapelu, určite je tu nakopenej viac inšpirácie z tajomných gotických románov kde panuje smrť, ohyzdnosť a pochmúrnosť. TRIBULATION svoju novinku uchopili po umeleckej stránke veľmi obratne, vedia majstrovsky narábať s kompozíciou skladieb ale aj s celkovým prednesom. Skladby tvoria zvláštnu strašidelnú a grotesknú mozaiku tvrdej hudby, ktorá sa potáca na okraji viac žánrovej priepasti, klávesy dnes dostali najväčší priestor a tie aj trochu zjemňujú sound albumu. Album je popretkávaný mnohými emóciami od tých temných až po romanticky šialené v zmysle gotickej hrôzy, často sa tu stretávame s tajomnom a mystikou. Ďalším veľkým vplyvom pre „The Children of The Night“ je rozhodne posledný album Dissection „Reinkaos“, v niektorých skladbách je to viac než jasné, dokonca Johannesov vokál je v tej chvíli (myslím pri typických Dissection riffoch) akoby stelesnením Jonovho vokálu! Pre mňa je najlepšou skladbou albumu šestka The Motherhood of God, ktorá je napr. tou typickou ukážkou Dissection vplyvu aj keď len v určitej časti skladby. Táto skladba je kompozične snáď najsilnejšou, všetko tu tak hladko na seba nadväzuje, rytmika úžasne plynie s riffmi a atmosféra je vybičovaná do maxima. Bolo by snáď hriechom vychváliť len pár skladieb, celý album tvoria samé silné skladby zväčša dlhších časomier, bez problémov sa oprite do každej z nich, vždy narazíte na osobitosť a zaujímavé hudobné riešenia. Ako skladatelia, TRIBULATION každým albumom rastú a rozvíjajú sa, no moje obavy smerujú práve tam, že s každým ich albumom bude ubúdať metalovej tvrdosti a prirodzenej dravosti a kapela nakoniec môže skončiť ako nejaká zvláštna Gotická Rocková kapela. Prípadne sa z nich stane druhý Tiamat v ich novšej ére, ale ja pevne dúfam, že na svoju Death Metalovú minulosť nezanevrú a vždy nás postrašia aj skreslenými gitarami a svižnejšími tempami. „The Children of The Night“ hodnotím veľmi kladne aj keď ma trochu mrzí, že album mám už trochu prepočúvaný čo sa mi zdá trochu priskoro, no určite si ho raz za čas vypočujem. Zatiaľ u mňa viac boduje „The Formulas of Death“.
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
TRIBULATION „The Children of The Night“, Century Media, CD´15, SWE


10/56:27/ 9,5                                             Mortuary


http://www.tribulation.se/