TRIMEGISTO „Pocilge“, Australis Records, CD´16, CHL

Zabudol som na jednu dôležitú vec. Až dlhšie po zhodnotení roka 2016 som natrafil na tento morbídny štich. Samozrejme TRIMEGISTO dobre poznám, recenzovali sa snáď všetky ich albumy a rozhovor tiež stál za pozornosť. Nedá sa ale všetko ustrážiť, o to som bol viac šokovaný, že novinka „Pocilge“ je už vonku. Ide už v poradí o tretí album týchto Čiľanov a to je album o ktorom sa hovorí, že je rozhodujúci a ukáže kapelu v tom pravom svetle. Toto nie vždy však platí, mnoho kapiel vydalo už debut tak silnej kvality, že sa im ho nikdy nepodarilo napodobniť ani dobehnúť. TRIMEGISTO sú kapelou, ktorá hrá Death Metal obohnaný obludným tieňom temnoty, strašiaci, lomoziaci, mŕtvolný. Kapela tak trochu miestami zachádza aj do teritórií brutálnejších vôd, ale nijako významne. To čo by som nazval v ich hudbe brutálnejšou časťou, jednoznačne súvisí so staršou školou brutálnejšieho Death Metalu, no všetko je to skôr klasický Death Metal hraný tak po svojom ako to len chlapi dokážu. Najväčším vplyvom bude zrejme Morbid Angel, TRIMEGISTO sa vzhliadli v ich kŕčovitých a zvrátených riffoch, no o kopírke by som určite nevravel. Vytvorili svoju vlastnú vetvu temného Death Metalu kde tu možno ešte okorenenú o vplyv Immolation, alebo Incantation. Ich hudba nie je technicky nijak extra vyšperkovaná, no podanie je komplexné. „Pocilge“ je náročný album aj pre poslucháča, takto šialené a zvrátené riffy sú odkazom na ľudskú túžbu pokoriť obyčajné harmónie a vniesť do nich prvky disonancie, započúvajte sa napr. do začiatku Perish. V tomto riffovaní je to dosť ťažké a krkolomné, na prvé počutie sa zdá, že obom gitaristom asi hrablo a sfušovali všetko rytmicky aj kompozične, zdanlivý nesúlad a nehudobnosť. Práve v tomto je kúzlo TRIMEGISTO, idú si po svojom a ich tvár je poriadne poznačená po mučení. Samozrejme nie všetky partie sú takto pokrútené a dokonale zdeformované, aspoň nie do tak extrémnej podoby ako začiatok Perish. Ale všeobecne môžem povedať, že takýto druh Death Metalu nebude vyhovovať všetkým, je príliš málo rytmický, viac sa všetko nachádza na akomsi bahnitom podloží, neistom, nestabilnom. TRIMEGISTO nepoužívajú bežnú Death Metalovú melodiku, na druhú stranu zas musím napísať, že po tých 90% ohyzdných harmóniách občas prekvapia nejakým riffom ktorý by sa hodil napr. do Death! V tomto mi TRIMEGISTO trochu pripomínajú našich Perversity čo sa ťažkosti hrania týka, tento album nebude nikdy velebený mnohými, skôr ho budú uctievať určití fanúšikovia venujúci pozornosť zvláštnym hybridom a anomáliám Death Metalového podhubia. Na takejto hudbe by ste si taktiež zlámali pysky keby ste sa snažili napodobniť hocijaké ich harmónie pískaním. Čiľania zlámali väzy a kosti melodike, úplne ju dokatovali a dali jej čo preto aby nevyznievala tak prosto. Napriek tomuto všetkému sa dá „Pocilge“ napočúvať a dokáže byť rovnako hodnotným dielom ako aj bežný Death Metal, len na to treba špeciálne spektrum vnímania, ale myslím, že koho fascinuje ten pocit počuť niečo neznáme, akoby nepochádzajúc z ľudských sfér, mal by to skúsiť. Gitary sa často akoby v harmóniách rozchádzajú, zdanlivo sa zdá, že každý gitarista nahrával svoje partie pre inú kapelu, no a potom to náhodne pozliepali dokopy aby z toho vznikol takto šialený zvukový odvar. To isté sa dá povedať aj o base a bicích, každý si melie to svoje, basa často vylieta do iných sfér, brumlá si tam čosi o vnútornej temnote a bicie neznejú štýlovo ako u Cannibal Corpse. Filipe (mimochodm hral u takých majstrov ako Inanna, Death Smell, Dominus Xul, Coffin Curse!) je autistom, ktorý nedbá na nejaké pravidlá, samozrejme rytmicky to všetko sedí, ale je to špeciálny druh rytmiky, ktorá vyznieva akoby hral diametrálne odlišné veci ako zostatok chaosu. Vokál patrí gitaristovi Claudiovi, iste bolo ťažké vymyslieť frázovanie do takto pokrúteného Death Metalu, ale dokázal to, jeho hlboké, ale aj škrekľavejšie polohy sem sedia a všetko to dokopy dáva zmysel. To čo sa mi najviac na tejto obludnej kapele páči, je to, že aj napriek svojim vzorom nikoho nekopírujú ani neuctievajú, toto je čisté TRIMEGISTO. Labyrint záhadných okolností, dechtom zapáchajúca atmosféra, bezodná roklina chorobných výjavov, aj takúto tvár ma dnešná čílska scéna. A pokiaľ ide o ten tretí album, ktorý má byť pre kapelu smerodajný, no posúďte sami, ak si trúfate.