UNAUSSPRECHLICHEN KULTEN „Keziah Lilith Medea ( Chapter X )“, Iron Bonehead Productions, CD´17, CHL

Ako som vždy vravel, čílska Death Metalová scéna bola a bude vždy fascinujúca a výnimočná, kapely z tejto krajiny majú v sebe niečo, čo nemá nik iný, je to špeciálny spôsob chápania rytmiky, ale aj harmónii. UNASSPRECHLICHEN KULTEN patria medzi najlepšie kapely z tejto juhoamerickej krajiny, majú už svoju históriu, množstvo demáčov, splitov, EPčiek, ale aj albumov. „Keziah Lilith Medea (Chapter X)“ je už ich tretím albumom, samozrejme očakávať od nich niečo slabé by bolo prinajmenšom hlúpe, pre fanúšikov starého zlého Death Metalu ide o špičkovú prácu. Chlapi tak trochu vychádzajú z vetvy Morbid Angel, Incantation, Immolation, Sadistic Intent, ale rozhodne ich nekopírujú, sú to len ich prirodzené vzory. V čom je nový album iný? Tak čakať od UNAUSSPRECHLICHEN KULTEN nejaké výrazné odbočky je nezmysel, oni patria medzi to najortodoxnejšie čo Death Metal ponúka, ale zdá sa mi, že v ich harmóniách pribudlo ešte viac strašidelných a šialených sekvencií, atmosféra je vyhnaná do démonickej podoby. V ich hudobnom ponímaní smrti dominuje ťažkosť, striedanie stredne rýchlych temp s pomalšími škaredými a atmosféra prinášajúca okultnú apokalypsu, skvelé sóla a typický juhoamerický rukopis. Skoro všetkým skladbám predchádzajú rôzne krátke intrá, ktoré vás majú vtiahnuť do príšerných pocitov a vy si to potom odseriete akonáhle sa gitarové linky a duniace bubny zahryznú do podvedomia. Musím priznať, že pri napočúvaní „Keziah Lilith Medea (Chapter X)“ sa ma zmocňovali nepríjemné pocity, obzvlášť keď som bol sám v opustenej budove s viacerými miestnosťami a obloha bola zatiahnutá tak, že vytvára veľmi tmavý odtieň svetla. Dokonca sa mi pri počúvaní raz stalo, že som zacítil ako sa mi niekto zozadu dotkol ľavého pleca, keďže som mal slúchadlá v ušiach, prudko som sa otočil, lenže za mnou nestál nikto. Táto štvorica nehrá len obyčajný rytmický Death Metal, povinne a tradične, prinášajú do svojho štýlu nekromantické pocity, tu je niečo v neporiadku s ich melódiami, ktoré sú doslova stresové a nepríjemné. Môžu za to všelijaké klesajúce a padajúce harmónie gitarových riffov, áno podobné parádičky vymysleli snáď Morbid Angel niekde na ich prvých albumoch, no UNAUSSPRECHLICHEN KULTEN ich privádzajú ešte do väčších extrémov. Tu by som tiež uplatnil Lovecraftov výrok s jeho fascináciou náhleho porušenia bežných prírodných zákonov, aj táto skvelá kapela záhadne manipuluje s ohýbaným tónov, ich krivolaké melódie sú bosorácke. Lovecraft taktiež vždy vravel, že jeho príbehy by sa mali čítať vo „vhodnom prostredí“, čo znamená za zvláštnych okolností, niekde vonku, alebo pri nepriaznivom počasí, prípadne sa slepcovať pri sviečke s knihou v ruke. Ak si „Keziah Lilith Medea (Chapter X)“ pustíte za podobných okolností, všetky temné pocity sa vo vás ešte viac umocnia a hudba sa prederie ešte hlbšie do vás, podvedomie sa rozochveje a vy sa budete neustále obzerať či sa nedeje niečo nezvyčajné a neprirodzené. Album je samozrejme nahratý dvoma gitaristami, obaja majú špeciálne chápanie pokrivenosti harmónii, snažia sa svoje linky hrať tak, aby boli od seba oddelené a pritom vytvárali zúfalú symfóniu zlomocných tieňov. Absolútne musím vyzdvihnúť prácu basgitaristu Namru Impetradorum Mortem, ten dokáže do týchto podivuhodných gitarových harmónií vložiť strašidelné kormidlovanie pomocou štyroch strún, niekedy sa mu darí pomocou všakovakých fígľov vytvárať rovnako stresujúce a strašidelné pocity. Tak trochu mi pripomína v istých momentoch Alexa Webstera na albume „The Bleeding“, len s tým, že Namru tam pridáva ešte okultnú esenciu a mátožné basové breaky, v niektorých momentoch z toho behajú zimomriavky po chrbte. Vokál je už tradične prácou Josepha Curwena, hlboký dávivý efekt je navyše zrozumiteľný a pripomína kloktajúcu oživenú schránku dávno zomretého človeka, ktorý bol svojou podstatou zlou formou existencie. Album je priam inšpiráciou pre ľudí, ktorí sa chcú pri hudbe báť a otvoriť tak v sebe monštruózne brány poznania zákonov mŕtvych, veľmi podobné pocity som mal aj pri počúvaní aktuálnych diel Ensnared a Venenum. Z albumu by som vytiahol pre priblíženie morbídne skladby ako Unholy Abjuration of Faith, Dentro Del Circulo, Sacrificio Infanticida, Sabbatical Offering, alebo poslednú Lujaria Carnal Con Incubos, verte ale, že aj zostatok skladieb má zlé tušenie a ide cestou ľavej ruky. Odporúčam počúvať na kvalitnejších slúchadlách, už len pre tú hrôzostrašne vedenú basu!