UNLEASHED "Where No Life Dwells", Century Media Records CD´91, SWE

Hlavný mozog Johnny Hedlund hral najskôr len na basu u hrobárov Nihilist, no vďaka jeho snahe zmeniť koncept textov sa Nihilist rozhodli radšej kapelu rozpustiť než ho vykopnúť. O pár dní na to sa však dali znova dokopy, ale už bez neho, tento krát pod menom Entombed. Johnny zostal sám, tak si založil novú kapelu Unleashed, vtedy ešte s Robertom Sennebäckom na gitare, ktorý zároveň ručal do mikrofónu, no po demách odišiel growlovať do Dismember. Johnny si teda vzal na plecia aj spev a 1. mája 1991 udrel týmto debutom. Tu mohol naplno rozvinúť svoj zámer odkloniť sa od typických gore tém a venovať sa severskej mytológii, Vikingom a protikresťanským témam. Ďalším pokusom ako sa odlíšiť od ostatných bola zmena štúdia. Šli točiť do nemeckého Woodhouse Studios v Dortmunde s Waldemarom Sorychtom. Gitary znejú síce dosť heavy, no zároveň sú jasnejšie a čistejšie oproti typickému švédskemu zvuku motorovej píly zo Sunlight Studios. Na jednej strane tým získali unikátny charakter, na druhej ich ortodoxní fans za to odsudzovali. Na rozdiel od starších nahrávok sa Johnny rozhodol pridať aj niekoľko zrozumiteľnejších výkrikov aby boli vokály pestrejšie. Album má veľa svojich predností od typických rýchlych vypalovačiek ako Before The Creation Of Time na štýl Entombed až po pomalšie And The Laughter Has Died. Nahrávka začína akustickou vyhrávkou, inak sa na albume už nevyskytuje nič iné ako klávesy, intrá a pod. Obsahuje viac než pol hodiny chytľavých riffov, skvelých nápadov a bicie, ktoré nie vždy nasledujú gitary. Oproti ostaným albumom je tento debut najťažšie preniknuteľný, najviac prepracovaný, potom už prešli k jednoduchšiemu štýlu, od tretieho albumu dokonca začali točiť vo Švédsku, čím viac zapadli medzi ostatných. Až prekvapivo často zachádzajú k pomalým, púšťaným Sabbathovským riffom čo bol možno jeden z dôvodov, prečo neboli až tak vysoko ako ich kolegovia Entombed, či Dismember. Ich typická formula začína rýchlym úvodom, prechodom do pomalšieho tempa a znova návrat k rýchlejšiemu masakru. Takisto sóla neboli nejak extra výrazné, alebo melodické, skôr len kratšie, rýchlejšie a chaotickejšie. Bolo ich navyše dosť málo, len aby sa nepovedalo. Zrejme žiaden z gitaristov nebol veľmi naklonený sólam, no povedali si, že občas by sa nejaké hodilo, tak niečo zaimprovizovali. Napr. v piatej If They Had Eyes používa Anders Schultz zvláštne, na švédsky HM2 štýl až netypické tempá. Našťastie v každej skladbe mení tempo aby neboli príliš jednotvárni. Z Heavy Metalu si zobrali vkladanie názvu skladby do refrénu, čím sa jednotlivé kompozície stávajú ľahšie zapamätateľné už len podľa názvu. "Where No Life Dwells" patrí k najzákladnejším pilierom švédskeho DM, pretože ho pomáhal formovať a definovať. Je to zvukový útok násilných a svätokrádežných rozmerov, akoby Vikingovia veslovali na svojich dlhých lodiach a plienili "nevinných" kresťanov všade kde ich objavia len pre túžbu bojovať a víťaziť. Siedma Into Glory Ride má názov akoby vystrihnutý zo starých albumov Manowar. Väčšina skladieb sa pohybuje pod 4 minúty, preto nie je čas na nejaké zbytočné vaty a sračky. Ako sa patrí na pravých Švédov, je tu cítiť istý punkový vplyv, veľké množstvo nespútanej energie, primerané technické schopnosti a adrenalín z divokej jazdy. Chlapi dobre balansujú medzi prílišnou jednoduchosťou a technickosťou aby dokázali skrotiť vysokú energiu do zapamätateľných skladieb, používajú všetky druhy riffov okrem Thrashových heavy sekačiek. Všetko skvele nazvučené, bicie priamočiare, ale pôsobia až vojnovo a temnejšie, Anders sa musel prispôsobiť ich historickému, škandinávskemu konceptu, pričom sa vyhýba klepačkám. Skvelý obal aj logo reprezentujú ich textové zameranie. K tomuto albumu natočili jeden oficiálny klip, skladba Before the Creation of Time, ale veľmi sa s ním nesrali, postrihali len zábery z koncertu. Kto nepozná tento album, nepozná korene švédskeho DM a takisto DM všeobecne.