UNLEASHED "Shadows in the Deep", Century Media Records CD ´92, SWE

Dlhé vikingské lode zaútočili po roku znova, tento krát z tienistých hlbočín. Johnny a spol šli znova točiť do nemeckého Woodhouse štúdia s Waldemarom Sorychtom, no zvukovo sme sa dočkali odlišného výsledku. Povedal by som, že gitary znejú o niečo švédskejšie a pribudlo viac basov, samozrejme druhý Sunlight to nie je. Oproti ostatným švédskym hviezdam znejú UNLEASHED stále pomerne čisto na to akú hudbu produkovali. Zostava zostala bez najmenšej zmeny, no hudba prešla transformáciou. Zdá sa akoby sa nechal Johnny ovplyvniť anglickými Venom, nie nadarmo nahrali cover na túto legendu. Kompozície už nie sú tak prepracované, skôr vsadili na väčšiu jednoduchosť, údernosť a dynamiku. Každá skladba sa nesie prakticky v jednom, maximálne dvoch tempách od začiatku do konca, preto by takáto jednoduchá hudba zniesla oveľa špinavšiu produkciu, aspoň že je zastretá, bez výšok. Na jednej strane sa dá album ľahko napočúvať, ale potom už nie je čo objavovať. To si zoberme, že UNLEASHED ignorovali typický švédsky prvok, výraznejšiu melódiu, preto je ich hudba postavená hlavne na rytmike. Na debute boli aspoň občasné Sabbathovské pomalé, temné tóny, tu ich už veľa nezostalo. S určitým nadhľadom by sa dalo povedať, že UNLEASHED je taký švédsky DM ekvivalent Motorhead, alebo Venom. Napovedajú tomu hlavne jednoduché štruktúry skladieb s HM refrénmi. Väčšinou sa pohybujú v stredných tempách, len občas spomalia, alebo dajú niečo rýchlejšie, samozrejme bez klepačiek. Trochu chýbajú tie pomalé temné riffy, toto je už hudba robená s jasným zámerom pre živú prezentáciu, chytľavé rytmy sú ako stvorené na headbanging. Rovnako ako na debute, aj tu je veľmi málo sól, asi len dve, navyše aj tie sú len akoby znúdzecnosť. Keby mali lepšieho sólového gitaristu, obohatil by ich produkciu nevídaným spôsobom, UNLEASHED si ale vybrali cestu minimalizmu. Kto vie ako by dopadol tento album keby točili v Sunlight štúdiu s poriadne špinavou produkciou. Síce bicie aj gitary sú ťažšie, no Waldemar Sorychta nebol ten správny človek, ktorý by dokázal vypustiť extrémne špinavý zvuk, pretože jeho meno bolo spojené s vysoko profesionálnym prístupom. Takto album nabral trochu komerčnejšie rozmery. S menej profesionálnou a nečistou produkciou by dostal viac atmosféry. Určite že zvuk nie je všetko, ale istý podiel na výsledku má, často dokáže dobrú hudbu pochovať, alebo naopak vylepšiť priemerný album. Z celej nahrávky najviac vyčnieva spomínaný cover Countess Bathory. Prekvapivo ho nezaradili na záver, ale priamo do stredu. To je zároveň jediná skladba kde je počuť aj určitú melodiku, alebo atmosféru. Rovnako aj basovku tu občas započuť, pretože inak úplne zaniká, ide presne v tieni ostatných nástrojov. Aspoň v pomalších úsekoch si mohol Johnny dovoliť odpojiť sa. Sú to síce len malé detaily, ale práve detaily robia dokonalosť. Nebudete počuť ani žiadne akustické medzihry, alebo sample na tejto nahrávke, UNLEASHED sa rozhodli vzdať sa akýchkoľvek ambientných elementov aby vytvorili album s dôrazom na čistú brutalitu, samozrejme v rámci klasického DM. UNLEASHED boli určite ovplyvnení aj Punkom, Thrashom, alebo Heavy Metalom, oproti ostatným švédskym HM2 kapelám sú menej morbídni a skazení, možno aj vďaka svojmu textovému konceptu. Tu ešte viac vyzdvihli do popredia vikingskú históriu. Na tomto albume sa viac priblížili ku klasickému švédskemu štýlu čím akoby vzdali hold Entombed, k ním mali asi najbližšie, pretože Johnny viac menej vzišiel z tejto mršiny. Oproti debutu je "Shadows in the Deep" dynamickejší, no kto preferuje častejšie zmeny tempa a viac variability, ten sa viac vyžije na debute. Prekvapivo bol tento album venovaný jednej z najväčších nórskych BM osobností, Deadovi z Mayhem, ktorý naspieval aj demo "December Moon" pre DM bandu Morbid a odstrelil sa v roku 1991. Svoj morbídny humor ukázal aj v liste na rozlúčku, prvá veta totiž znela, že sa ospravedlňuje za tú krv.