Zbrusu nová kapela, teda nie až tak úplne nová, vznikla minulý rok v Austrálii a dnes je čas na ich prvotinu, EP „The Wretched Ascetic“ ktoré sa rozhodli vydať na vlastné náklady. O čo ide, chlapi sa upísali temnému a prepracovanému Black / Deathu tak trochu netradične, ich prevedenie odlišuje tento žáner v tom, že Austrálčania idú viac technickejším smerom, pridávajú kus hĺbky a zvláštne až melancholické pocity. Prvé počutia boli celkom zaujímavé, kapela má zrejme celkom dobré hudobné skúsenosti z pôsobenia v predošlých bandách a teraz všetko dozrelo. Obaja gitaristi pracujú s náladami ako majstri až sa mi nechce veriť, riffy sú vedené sebavedomo akoby mali za sebou už aspoň 5 skvelých albumov, kompozícia ide ruka v ruke s neprehnanou technikou a neboja sa aj experimentovať. Niektoré riffy skutočne pôsobia ako vpád do inej reality, sú ešte viac technickejšie a komplexnejšie, akoby sa primiešal nejaký iný člen do kapely, oživujú celú túto mozaiku zaujímavej hudby. Gitaristi si bez problémov dovolia z atmosférických riffov prejsť na akustické jazzy variácie a bicman sa teda rozhodne pri týchto momentoch nestráca, povedal by som, že práve on ženie kapelu ešte viac do týchto hlbín. Jeho hra je perfektná a je badať, že tento maniak počúva aj Jazz alebo Jazz Rock, bubnuje náročne, do rozoklaných riffov používa množstvá netradičných temp, ktoré celkovú produkciu obohacuje ešte náročnejším dojom, využíva zaujímavé hranie na hajtku, protitempá ktoré zdanlivo vypadávajú z kontextu, ale nakoniec je z toho umenie! To akú hĺbku ich hudba má, je sila, zdá sa, že sa rodí nová hviezda smrti a ak budú pokračovať v tomto smere, môže sa z nich stať fakt dosť veľká kapela. Skladby pôsobia mohutne, nadýchane, sviežo, hutne, komplexne, za každým tónom cítiť umelecké cítenie, tvorivosť a originalitu. Áno aj originalitu, ale len do určitej miery. Keď som nahrávku napočúval, v podvedomí som cítil, že mi to niečo pripomína, po viacerých počutiach som už vedel, že určitú jednu kapelu aj som si dokonca dokázal predstaviť nejaké ich riffy a melódie ale stále som nevedel čo. Na ďalší deň som si znova „The Wretched Ascetic“ pustil a vtedy mi to docvaklo, Opeth! Yeah, ich staršia tvorba až niekde po „Blackwater Park“ v ich brutálnejších momentoch, ale aj v tých umeleckejších polohách, povedal by som, že im celkom šliapu na päty, aj keď miestami znejú až príliš podobne, no UR DRAUGR pridávajú aj viac temnoty a technickejších riffov. EP je zaujímavé a zaujme viac fans s otvorenejším prístupom kde sa rozochvejú struny absolútna aby pohltili tisíce duší na pozadí malebnej mozaiky, len nabudúce by som si vedel predstaviť ísť ešte viac svojou cestou aj keď sa to počúva fantasticky. Bodovanie sa vám bude možno na kladnosť recenzie zdať príliš nízke, ale pokúšam sa od teraz brať bodovanie viac kriticky a albumy rozdeliť do rozmanitejšej škály kvality, tu šli body dolu hlavne vďaka tej podobnosti, inak ide o dielo špičkové.
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
UR DRAUGR „The Wretched Ascetic“, self released, EP ´15, AUS


3/20:01/ 8,5                                            Mortuary


http://urdraugr.bandcamp.com/