Najplodnejšie obdobie mali títo Poliaci určite v 90.tych rokoch, na poli extrémneho metalu spravili dieru do sveta a dokázali, že aj kapely z východného bloku sa dokážu presadiť rovnako ako hociktoré US veličiny. Avšak na prelome milénia ich hviezda začala akosi zhasínať, postihli ich problémy v podobe smrti beštiálneho drviča Docenta (2005). Vystriedali viacerých bicmanov a na tomto albume búcha už dokonca jeho tretí nástupca, James Stewart, takže zo starej zostavy nezostal nikto, okrem Piotra. Po albume "Litany" som veľmi nesledoval ich vývoj keďže im akosi dochádzali nápady a stávali sa stále viac monotónni. Až v posledných rokoch nabrali trochu vetra do plachiet a snažia sa zachrániť svoje meno aspoň sčasti.
"Tibi et Igni" je veľmi priamočiary Death Metal, žiadne experimenty či nebodaj revolúcia, to by od nich asi nikto nečakal. Iba nekompromisné Thrashové riffy, husté bicie a typický Piotrov špinavý rev. Napr. skladba Worms of Eden začína frenetickým bombardovaním a vedie do strhujúcej Death Thrashovej vojny. Myslím, že celý album by sa dal vysvetliť pomocou tohto tracku. Až sa čudujem aké chaotické a energické sóla tu nahrali. Od otvaráku Go to Hell ste držaní pri zemi, napádaní a brutálne pustošení monštróznymi riffmi či masakrujúcimi bicími. Nie sú tu žiadne medzihry, či krátke oddychové okamihy. Pravdepodobne najviac odľahčenia vychádza z intra, ktoré znie ako soundtrack k nejakému fantasy filmu, alebo začiatku The Eye of the Abyss, ktorý sa nesie v podobnom duchu a je asi vrcholom albumu. Využili v ňom temné chorály v pozadí, podobne ako to robia kolegovia Hypocrisy. Aj v tých najuvoľnenejších častiach je album stále zámerne brutálny. Ak sa ponoríte do ich hudby, vždy viete, že počúvate Vader, svoj štýl majú tak vypilovaný, že nie je šanca si ich s niekým pomýliť, a to je jedna z najpodstatnejších vecí. Piotrov vokál je veľmi osobitý, nielen svojou farbou, ale aj svojim poľským prízvukom, o zrozumiteľnosti ani nehovoriac. Nie každému musí vyhovovať, ale osobitosť je u všetkých vokalistov kľúčová a pomáha im stáť mimo presýtenej scény. Thrashový element je najviac zreteľný v skladbe Triumph of Death, kde si môžu fans trochu povyrovnávať krky a pripraviť sa na ďalšie peklo. Neboja sa preskúmať ani progresívnejšie zvukové šablóny v skladbe Hexenkessel, kde sa okrem útoku prejavia aj melodickejšie linky. Záverečný The End je postavený na veľmi pomalých, masívnych a ťažkých rytmoch s dvojkopákovým majstrovstvom nasledujúcim pár hovorených veršov. Digi packová verzia obsahuje ešte 3 bonusy navyše, čiže znovu nahraté staršie skladby s poľským a nemeckým textom. Všetky dosť vybočujú z konceptu albumu a pôsobia dosť osviežujúco, hlavne pre tých, ktorým sa zdá ich hudba monotónna.
Treba pochváliť vynikajúci obal, ktorý má na svedomí maestro Joe Petagno. Točilo sa v štúdiu Hertz, rovnako ako všetky posledné albumy, takže zvukovo sa moc nezmenilo. Podstatné však je, že sa im podarilo vstať zo dna a oprášiť svoje nástroje s čerstvou energiou. Thrashovo orientovaný old school Death Metal je zahraný na vysokej úrovni profesionality a úprimnosti. Presne tak, ako to fans čakali, takže slušný nadpriemer.
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
VADER "Tibi et Igni", Nuclear Blast CD ´15, POL


13/57:45/ 8                                                    Storm


http://www.vader.pl/