VALLENFYRE som zaregistroval už pri debute „A Fragile King“, ale nikdy som ho nepočul, zrejme ma odradilo to, že pozostáva z hviezd od Paradise Lost, alebo My Dying Bride a kapela si ten svoj Old School DM ťahá aj dosť do Doom Metalu, možno. K novinke „Splinters“ som sa ale neviem akým spôsobom dostal a dokonca ju napočúval a na moje počudovanie to nie je tak zlé ako som čakal. Aj keď prvé vypočutia ma dosť nudili, prišlo mi to ako prepojenie Entombed a Paradise Lost v mnohých momentoch, samozrejme obe kapely sú tu citeľne počuteľné, ale nepovedal by som, že je to doslova len prepojenie týchto dvoch legiend. Hneď na prvé počutia ma zaujala skladba Bereft, ktorá silne môže pripomínať Paradise Lost hlavne v skorších časoch, no akýsi upadajúci a zomierajúci Paradise Lost. Na skladbe ma upútali ťahané, klesajúce a zvrátené riffy čím táto skladba výrazne vyčnieva nad ostatné. Super nápad mi prišiel, keď Gregor spieva „The Cries In Vain Ring Out In Twisted Symphony“ a v tom momente prichádza ten upadajúci riff. Druhá polovica skladby ešte viac približuje základy tejto britskej legendy a v niektorých momentoch je to fakt sila. Taktiež ma zaujala prvá skladba Scabs čo je vyslovene vypalovačka na začiatok, perfektne odštartuje celý album a navodí poslucháča do útrob albumu. To už v trojke Instinct Slaughter sa vyslovene masakruje a tu si spomenieme na najkrutejšie momenty starých Entombed a Dismember, klepačky vytvárajú silnú tlakovú stenu a gitary mrmlú čosi o smrti a záhube. Všimol som si, že pri tomto albume ako tak platí, že čím rýchlejší a údernejší song, tým kratší a opačne. Podobne je na tom aj skladba Cattle, má niečo cez dve minúty, ale Gregor a spol to do vás poriadne našijú ako z automatu. Naopak, jednou z najpomalších a najdlhších skladieb je posledná Splinters ku ktorej sa podarilo natočiť aj celkom temný a depresívny klip. Ak by niekto videl najskôr len tento klip a hudba by sa mu rovno zapáčila, asi bude prekvapený už spomínanými rýchlymi masakrami Instinct Slaughter a Cattle. Album samozrejme nahrali samé ostrieľané osobnosti, ktoré chyby už nerobia, myslím chyby akých sa dopúšťajú začínajúce kapely. Všetko je perfektne a dokonale zahraté, štruktúry skladieb sú prepracované, zvuk nahrávky je vyšperkovaný notnou dávkou nadupanosti, hustoty a energie. Taktiež po vokálnej stránke je práca odvedená na jednotku, s prehľadom špičkovo odfrázované, skladby sú dokonca rôznych charakterov, od najrýchlejších až po pomalé pri ktorých určite budú Doom fans vo vytržení, alebo taká Savages Arise mierne opálená Crustom, Grindom a neviem čím ešte. Ale všetko sa mi tu zdá až príliš dokonalé, vyumelkované, síce prirodzené, ale nejakým spôsobom chladné. Jednoducho dobrý album zahratý rutinou, skôr mi vyhovujú kapely s opačným pólom. Môžu tam byť chyby, slabý zvuk, alebo nedotiahnuté skladby, no silná hutná atmosféra a šialené zapálenie hudobníkov. Aj napriek tomu ide o slušné dielo a nepochybujem o tom, že sa celkove dobre umiestni v rebríčkoch top albumov tohto roka.
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
VALLENFYRE „Splinters“, Century Media, CD´14, UK



11/43:11/ 7,25                                            Mortuary


https://www.facebook.com/Vallenfyre